Ktorý film je najpreceňovanejší?

juraj Malíček, popkultúrny teoretik

Tak pred dvadsiatimi rokmi by som bez zaváhania odpovedal, že Tarkovského Ivanovo detstvo (1962), Felliniho Giullieta a duchovia 1965), De Sicovi Zlodeji bicyklov (1948), Bergmanova Persona (1966) a možno tak šesťdesiat percent takej tej vážnej filmovej klasiky k tomu. Lenže asi som len potreboval dozrieť. Lebo tieto filmy – inštitúcie sú vlastne lekcie z pokory. Kto som ja, aby som ich považoval za preceňované? Dnes niektoré z nich pozerám so študentami každý rok a vyslovene ma až tak objaviteľsky nadchýnajú, takže sa mi zdá, že precenených filmov nieto, len nedocenených. Preto nemôžem vážne napísať, že Mladosť (2015), a Veľká nádhera (2013), a vôbec celý Sorrentino, je jeden vykalkulovaný filmový gýč. Lebo asi nie je a nepotrebujem o dvadsať rokov kdesi vypisovať, ako som potreboval dozrieť. Faktom ale je, že niekedy mi je za tým mladíckym radikalizmom clivo.   

dana Kleinert, módna návrhárka

Star Wars idú úplne mimo mňa. Aj mám výčitky, ale nie, nedávam to. Jeden z novších filmov je Veľká nádhera – mňa to nudí na smrť. Ale zas priatelia, ktorých filmový názor ma zaujíma, mi vraveli, že je to super, tak sa asi na to raz odhodlám a prekonám tie kýble medu, ktoré sa na mňa z plátna valia. Alebo tomu len nerozumiem, ale s týmto viem tiež žiť.

tomáš Čejka, zoológ

Jednou z najväčších záhad, okrem vzniku života na Zemi a zániku mayskej civilizácie, je niekoľkoročné prvenstvo filmu Vykúpenie z väznice Shawshank (F. Darabont, 1994) v rebríčku IMDb. Preceňovaných filmov sú desiatky. Momentálne mi napadajú Lars von Trierove filmy, najmä Tanečnica v tme (2000) a Antikrist (2009), ďalej Titanic, Matrix (L+L Wachovski, 1999), Temný rytier (CH. Nolan, 2008) či Forrest Gump.

ivana Šáteková, výtvarníčka

Viem, že je to len môj osobný názor a možno naštvem fanúšikov Larsa von Triera, ale ja ho po každom filme upodozrievam z citového vydieračstva. Vykalkulované žmýkania divákov. A ja mu vždy na to naletím a nahnevaná odchádzam z kina domov.

marína Gálisová, redaktorka .týždňa

Nikdy som nevidela a nemienim vidieť Titanic (J. Cameron, 1997). Ani Atlas mrakov (T. Tykwer, L+L Wachovski, 2012). A Forrest Gump (r. Zemeckis, 1994) sa mi pritrafil len náhodou a doteraz to ľutujem. Všetky tri prípady majú rovnaký dôvod – som alergická na sentiment, aj keď sa maskuje za romantiku či životné múdrosti.