trvalo celých desať rokov, kým konečne Cinematik aj väčšiu masu filmových nadšencov presvedčil o tom, že Piešťany sú ideálnym miestom pre filmový festival. Až minulý rok bol prelomový a organizátori sa mohli chváliť, že na celých šesť dní festivalu prišlo až trinásťtisíc ľudí. Tento rok má byť ešte lepší.
Je to, samozrejme, zásluha dobrého výberu filmov pod značkou mena organizátora a známeho kritika Petra Konečného. Organizátori navyše konečne doplnili filmový program aj o sprievodné aktivity, ktoré doteraz festivalu chýbali. Pridali niekoľko koncertov či architektonickú prehliadku piešťanského Domu umenia od architekta Ferdinanda Milučkého. Cinematik je však jedinečný najmä atmosférou útulného mesta, ktoré sa s komorným festivalom dobre dopĺňa. Piešťany majú malé centrum a veľký Váh, dá sa v nich dobre bicyklovať či prechádzať. A pre filmový festival je len dobré, že sa tam toho inak veľa nedeje. Ťažiskom zostávajú filmy.
koncentračná turistika
Jeden z najvýraznejších filmov festivalu by si mali určite pozrieť všetci tí, ktorí pred rokom podporovali povinné exkurzie stredoškolákov do Osvienčimu. A to bez toho, aby sa čo i len na chvíľu zamysleli nad tým, aký má „turistika koncentračných táborov” zmysel. A či je naozaj dobrým, nie len prvoplánovým riešením pre boj s extrémizmom. Ukrajinský režisér Sergej Loznitsa svojím filmom Austerlitz nepriniesol na túto otázku odpoveď, ale aspoň sa na chvíľu zamyslel aj za nás. Spravil to jednoduchým spôsobom – do najnavštevovanejších koncentračných táborov Dachau a Saschenhausen postavil niekoľko statických kamier.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.