benátsky filmový festival sa koná už vyše sedemdesiat rokov a aj tohto roku potvrdil svoj vysoký kredit. V hlavnej súťaži ponúkol 21 snímok (v Cannes tohto roku o Zlatú palmu súperilo iba 18 filmov), z ktorých až päť zastupovali veľké hollywoodske štúdiá (na Croisette ani jedno).
Dôvod? Štyri Oscarom poctené diela v posledných štyroch rokoch mali svoju svetovú premiéru práve na Lide (Gravitácia, Birdman, Spotlight a La La Land). Pre Hollywood neklamný signál, že vhodný štart pre oscarový plebiscit je práve tu. Aj preto Paramount Pictures neváhal otvoriť festival futuristickou ekologickou komediálnou drámou Zmenšovanie (Downsizing) režiséra Alexandra Paynea. Snímka s Mattom Damonom je pritom vhodná skôr pre mainstreamového diváka. Nenápadnejším oscarovým kandidátom sa zdal takmer nezlučiteľný žánrový hybrid Tvar vody (The Shape of Water), ktorý si všaj podmanil hádam každého diváka. Získal Zlatého leva a šéfovia Twentieth Century Fox si tak potvrdili, akým silným kandidátom na výročné ocenenie Americkej filmovej akadémie disponujú.
Ambiciózne diela predstavili aj George Clooney (Suburbicon), Darren Aronofsky (mother!) a Paul Schrader (First Reformed).
Benátsky oficiálny program má takmer identickú štruktúru ako Cannes (dve súťažné a dve vedľajšie sekcie) a spolu ponúka 60 až 65 filmov. Tentoraz sa v ňom nenašiel žiadny priestor pre niektorú z východoeurópskych krajín vrátane Balkánu, čo prešlo bez povšimnutia. O to viac sa však pertraktoval pseudoproblém, prečo vo vybranej hlavnej dvadsaťjednotke je iba jediný film, ktorý režírovala žena. Šéf festivalu Alberto Barbera aj prezidentka poroty Annette Bening zhodne vyhlasovali, že prvoradá je kvalita, a nie pohlavie. Márne, feministky rozhorčene komentovali túto „genderovú“ disproporciu a chceli racionálne zdôvodnenie. Barbera preto dookola opakoval: „Nemôžem zaradiť film do súťaže iba preto, že ho režírovala žena, to by filmu určite nepomohlo.“
redefinícia love story
Lido si podmanila úžasná rozprávka pre dospelých Tvar vody, v ktorej nemá upratovačka Elisa (v pôsobivej interpretácii Angličanky Sally Hawkins) v tajnom vojenskom ústave nadviaže vzťah s prehistorickým amazonským vodným tvorom. Po skončení oficiálnej projekcie zažil festivalový palác 8-minútový standing ovation. Možno to nie je najlepší film mexického rodáka Guillerma del Tora (tvorca Oscarovej snímky Faunov labyrint), ale určite majstrovsky realizované a emocionálne podmanivé dielo, ktoré má šancu zasiahnuť divákov naprieč vekovým a vkusovým spektrom. Pritom spája zdanlivo nesúrodé žánre – sci-fi, romantickú melodrámu, politický triler zo studenej vojny, fantasy a dokonca aj muzikál. Film je očarujúci a príťažlivý bez toho, aby skĺzol k lacnej manipulatívnosti.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.