kniha, v ktorej sú kľúčovými postavami filozofi, je prinajmenšom na prvý pohľad rizikom. Ešte riskantnejšie je, keď sú tí filozofi semiológovia či semiotici, ktorí sa venujú analýze jazyka, reči, znakovým systémom či významom. Presne tí sa stali námetom novej knihy Laurenta Bineta Siedma funkcia jazyka. Keďže nejde o odbornú publikáciu, ale o román, je pochopiteľné, že nie všetko, o čom sa v nej dočítame, je nevyhnutne pravda. No keďže dobrý román zapája do fikcie aj skutočné udalosti, mnohé z toho pravda predsa len je. Na čitateľa, ktorý sa až tak neorientuje v dejinách filozofie 20. storočia, najmä francúzskej proveniencie, môžu poniektoré situácie pôsobiť šokujúco až odpudivo. Samozrejme, Binet raz prestrelí, inokedy si niečo domyslí. No najmä chce vyrozprávať jeden neobyčajný príbeh.
smrť autora
Keď zomrie autor slávnej tézy o smrti autora, znie to trochu paradoxne, no Binetovi to poslúži ako vhodné východisko pre jeho rozprávanie. Francúzsky filozof Roland Barthes (on je autorom spomínanej tézy) prechádza cez cestu, v rukách má štós papierov. Práve sa stretol s prezidentským kandidátom Françoisom Mitterandom. Bolo to v roku 1980 a vtedajší francúzsky prezident Giscard d’Estaing už viac prezidentom nebude. O tom však ešte nevie. Na rušnej ulici sa objaví dodávka s posteľnou bielizňou, ktorú riadi akýsi cudzinec. Nasleduje náraz, Barthes leží v kaluži krvi na zemi, pri zvyškoch vedomia premýšľa o pôvode jazyka, ktorým hovorí šofér dodávky, papiere zmiznú, filozofa prevážajú do nemocnice a tam sa jeho cesta po niekoľkých dňoch ukončí.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.