priateľstvo Eleny a Lily postupuje v čase. To, čo sa nemení, sú ony dve – puto, čo ich spája a zároveň rozdeľuje v ich odlišnosti. Geniálne priateľstvo, ktoré je na kosť intenzívne, aj keď nie vždy zrozumiteľné. Intimita ich vnútra, zmýšľania a mikroskopickej blízkosti je majákom na mape pomaly meniaceho sa Neapola a postupne aj iných miest, ktoré skladajú obraz Talianska od päťdesiatych rokov až do začiatku nového tisícročia.
Priateľstvo vzdelanej a introvertnejšej Eleny a neskrotnej Lily, plnej paradoxov, je podobne ako ona nádherné a temné zároveň. Komplikujú si životy a vzápätí sú si najväčšou oporou. Láskavosť, krehkosť a úprimnosť miestami strieda zloba, pohŕdanie a násilie. A aj napriek tomu je tu istá obsesia, na ktorú si bolo treba zvyknúť, prijať ju. Najmä v ich detskom veku a období dospievania vyznievala nelogicky, čo oddiaľovalo od bežne zavedenej predstavy „skutočného priateľstva“. Ferrante nám ho predkladá v značne iracionálnom duchu. „Keď dám bokom Lilu, neviem byť celistvá,“ zdôveruje sa Elena, rozprávačka príbehu, podľa ktorej sú všetky intenzívne vzťahy medzi ľudskými bytosťami plné nástrah. Nino – ich láska z detstva a možno aj láska celoživotná o Lile povedal, že „mať ju rád bola veľmi ťažká skúsenosť“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.