Obraz a stopa

bolo to ešte v roku 2010, keď SNG pripravovala výstavu neskorogotického umenia v Paríži. Vtedy sa im ozvala majiteľka umeleckej zbierky z Martina. Vraj je ochotná zapožičať im na túto výstavu, a možno aj na pár rokov navyše, jeden stratený obraz z hlavného oltára, ktorý začiatkom 16. storočia postavili vo františkánskom kostole v Okoličnom – Ukrižovanie. Jej podmienkou bolo, že obraz predtým zreštaurujú. 

obrazy a ich vlastníci

O tom, že taký obraz existoval, sa vedelo. No nik netušil, kde a v akom stave bude. To, že sa niekto ohlási, že také niečo má u seba doma, ešte neznamená veľa. A tak si kunsthistorici zo SNG nechali obraz najprv doviezť, aby ho mohli preskúmať. Nebolo však treba skúmať pridlho, od začiatku bolo zrejmé, že obraz je pravý, že je to presne ten, ktorý kedysi zdobil okoličniansky oltár. Mal očakávaný rozmer, tému aj výtvarný štýl. Jediný problém predstavovalo to, že bol v dezolátnom stave.

Keďže sa obrazy na oltárne retabulum (nadstavce) zvykli maľovať na spojené foršne, vplyvom času, poveternostných podmienok a nie práve ideálneho skladovania sa dosky na obraze Ukrižovania poohýnali a medzi nimi sa utvorili výrazné praskliny. Navyše po tom, ako v 18. storočí oltár rozobrali, urobili ešte jeden zákrok. Pôvodne totiž išlo o pohyblivé krídlo oltárnej skrine, takže na doske boli maľby po oboch stranách – vonkajšej i vnútornej. Pri predaji alebo darovaní bolo zvykom tabuľu rozpíliť tak, že sa jej rozdelením získali hneď obrazy dva, ktoré už mohli teraz visieť na stene nejakého kaštieľa či zámku.

„Oltárne sochy sa často tvorili len pre prvotný dojem, dôraz sa kládol na to, čo bolo vidieť spredu. Nevidená časť diel ostala opracovaná iba minimálne.“

Čo je však prekvapujúce, vie sa o tom, že existuje aj tá druhá, odvrátená časť obrazu, ktorej témou je pravdepodobne Klaňanie Troch kráľov. A vie sa tiež, že sa stále nachádza na Slovensku. Len vlastník sa zatiaľ neodvážil obraz dať ani len zdokumentovať znalcom umenia. Kunsthistorik Dušan Buran, ktorý je zároveň kurátorom aktuálnej výstavy v SNG Majster z Okoličného a gotické umenie Spiša okolo roku 1500, sa domnieva, že druhá časť obrazu bude zrejme vo veľmi zlom stave. No napriek tomu by bol rád, keby sa SNG podarilo získať aspoň fotografiu diela, aby vedeli, ako vyzerá výjav, pôvodne namaľovaný na druhej strane. Zatiaľ sa to nedarí.

Vráťme sa však k Urižovaniu. Vážne poškodenie obrazu, najmä praskliny, ale aj neodborne premaľované brokátovanie, čiže zlátené pozadie obrazu, si vyžadovali zvláštny prístup. Najprv vo vlhkom prostredí dosky opatrne zaťažovali, aby sa aspoň čiastočne vyrovnali a aby sa tak popraskané časti dali zreštaurovať. Navyše, podkladové drevo bolo rozožraté drevokazným hmyzom tak veľmi, že ho museli celé zbrúsiť a len samotnú vrstvu maľby nalepiť na novú biodosku, na ktorej ju už reštaurátorka Petra Hoffstädterová Dostálová scelila a dostala do pôvodnej podoby. Usilovala sa pritom zachovať pre autentický výzor aj mierne prehyby dosák. Hoci sa obraz nedalo ponúknuť na parížsku výstavu, už vtedy sa začala aj jeho nová dráma, ktorou bolo odkúpenie diela. To nebolo vôbec ľahké.