nedávno som v jednom pražskom kníhkupectve natrafil na český preklad knihy Marthy Nussbaumovej s názvom Ne pro zisk. Tá kniha je o humanitných a spoločenských vedách a o tom, že tu vždy musia byť aj takí ľudia a také odbory, ktoré asi nebudú nikdy bohvieako profitovať, lebo to, čomu sa venujú, nerobia pre zisk. Chýbajú im široké plecia a lakte. No práve vďaka nim sa budeme vždy dozvedať čosi o našej kultúre, o sebe samých, o vlastnej histórii. Bez nich by tu niečo dôležité chýbalo. To vieme všetci, ak náhodou nie sme absolútni magori alebo ignoranti.
Tú Nussbaumovej knižku spomínam preto, lebo som si ju vzal do rúk práve v čase, keď som dočítal najnovšiu knihu rozhovorov Fedora Gála s Karolom Sudorom. Volá sa Ešte raz a naposledy a vraj je „koncom príbehu“. Názov je trochu marketingový, ale knihy nejako pomenovať treba, však? Ale to je vedľajšie. Dôležitejšie je, že z knihy na čitateľa dýchne taká normálna ľudskosť, v ktorej prím takisto nehrá zisk, ale to, čo robíme a že to vôbec robíme. Fedorovi som vzápätí napísal, že prežil neobyčajný život, ktorý žil celkom obyčajne. Čo som tým chcel povedať?
ani s prúdom, ani proti prúdu
Na prvý pohľad sa môže zdať, že Fedor Gál, syn boháča
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.