doteraz si pamätám pochmúrnu atmosféru, ktorú o pol tretej poobede dokázala vyčarovať iba nemecká detektívka. S ozajstnými mŕtvolami a upršaným Berlínom. Kult psieho kommissara existoval už od roku 1994, stačilo, že rakúski tvorcovia priradili psovi ľudské vlastnosti. Každý nemecký ovčiak sa tak volal Rexo, tak ako každá kólia Lassie a každý bernardín Beethoven. Otázka však znie – chceli by ste si pozrieť poľskú Lassie? Alebo ruského Beethovena? A čo slovenského Rexa?
Ja som to skúsila a možno až príliš nadšená som si pustila slovenskú verziu môjho detského „guilty pleasure”. No rýchlo som zistila, že zápletka je žalostne priamočiara a vrahom je prvá postava, ktorá sa zlomyseľne zahľadí mimo kamery. Napríklad tretia časť sa dá zrhnúť rýchlo: Policajtom utečie väzeň, vyberie sa po vzácny kufrík skrytý pod kostolným oltárom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.