nielen Bratislava, ale ani ostatné mestá na Slovensku sa svojimi stanicami príliš nechvália. Cestujúci tu inštinktívne cítia, že zamrzli v čase. Napríklad na bývalej autobusovej stanici v Bratislave bolo aj v 21. storočí možné, aby si majiteľ antikvariátu vo veľkej hale rozložil na niekoľkých stoloch staré knihy. Ešte alarmujúcejšie bolo, že to bola jedna z najlepších prevádzok na najdôležitejšej autobusovej stanici v krajine. A zastavili ste sa už niekedy na železničnej stanici v dôležitom východoslovenskom dopravnom uzle Kysak? V tamojšej krčme majú tri automaty, pultový šalát za päťdesiat centov a horalky vystavené na poličke. Ak klasické slovenské stanice prešli zmenou, tá sa týkala nanajvýš zateplenia. A vo väčších mestách síce nájdeme premyslené, no naddimenzované socialistické staničné haly, ktorých toalety nechce nikto navštíviť.
Kým developerský boom v každom poriadnom väčšom meste vyprodukoval nejeden Aupark, investori v slovenských staniciach zatiaľ príležitosť nezazreli. A tak sa práve vo vstupných bránach do slovenských miest ukazuje, ako pozadu sme v architektúre verejných budov. Nielen za západným svetom, ale aj za naším severným susedom Poľskom.
Prvou stanicou, ktorá sa aspoň priblíži vyspelým trendom, by mala byť nová bratislavská autobusová stanica, dokončená v roku 2020. A o aké trendy ide? Netýkajú sa štýlu architektúry, ale uvažovania nad budúcnosťou dopravy. Stanica už nemá byť miestom pre tých chudobnejších. Má byť ďalším krokom v procese, o ktorom sa vo svete hovorí čoraz viac − ako odstrániť prebujnenú automobilovú dopravu z centier miest. Zo staníc sa tak stávajú „transport hubs“, teda dopravné uzly v pravom zmysle slova. Už to viac nie sú odstrčené miesta na okraji mesta, ale stávajú sa centrom samy osebe. Sú moderné, pohodlné a plné služieb.
čiže nákupné centrá?
Na prvý pohľad vyzerajú tieto moderné zahraničné stanice iba ako obyčajné nákupné centrá. Podobne vyzerá na prvých vizualizáciách aj nová bratislavská Stanica Nivy. V obrovskej stavbe budú veľkú plochu zaberať obchody a Nivy sa tak stanú druhým najväčším obchodným centrom na Slovensku.
Novej bratislavskej stanici môže hroziť ďalší extrém. Zatiaľ čo na starých staniciach bol problémom nedostatok služieb, na tých nových možno bude ťažké pre všetky tie obchody či kaviarne vôbec nejakú stanicu nájsť. Architekt Matúš Brandner z ateliéru Siebert&Talaš, ktorý je zodpovedný za projekt novej stanice, nemá takéto obavy. „Pravidelne cestujem do Prahy a do Senca. Viem, aké je otravné, keď musím v práci sledovať hodinky a dávať pozor, aby som ešte stihol potraviny.” Pri navrhovaní stanice mal na mysli aj dosiahnutie bezbariérovosti. A to nielen tak, že človek s kufrom sa až k autobusu dostane na eskalátore. Brandnerovi záležalo aj na tom, aby cestujúci nemusel pri prechode k svojmu autobusu vstúpiť na vozovku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.