Minirecenzie

KNIHA Hanif Kureishi: Budha z predmestia (Premedia 2017)

Najskôr som si myslel, že knihy o dospievaní už asi pre mňa nie sú. Je to už dávno, čo som prežíval tie pocity, že všetko viem najlepšie, že jediná cesta je byť rebelom a rodičia a ich rovesníci to majú všetko akési pomýlené. Lenže zrazu nastal v tejto knižke moment, niečo sa v nej preplo. A okrem zábavy, rebelanstva a chuti na sex sa z nej začali vynárať aj vážnejšie a ťaživejšie témy. Osamelosť, rozpad rodiny, roztvárajúce sa nožnice sociálnych rozdielov, odcudzenie, rasová segregácia a neznášanlivosť. Na jednej strane sa bavíte na opisoch poslednej fázy hnutia hippies a následného vzniku a nástupu punkového šialenstva, na druhej súcitite s imigrantmi, ktorí sa ani po dlhých rokoch nedokážu v novom svete cítiť ako doma, lebo tí domáci im ich pôvod dávajú dennodenne vyžrať. A rovnako generácií, ktorá ani iný domov nemá, ktorá sa narodila v Británii a o domovine svojich rodičov vie len z kníh, filmov a rozprávania. To všetko napísané zábavným, no vnímavým štýlom, v ktorom ani rýchlemu tempu nechýba kus múdrosti. Kureishi získal za knihu už v roku 1990 rešpektovanú Whitbreadovu cenu za najlepší debut roka a aj keď v slovenčine teraz vyšla po prvý raz, nevadí.