Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

O tele a o duši

.františek Gyárfáš .kultúra .zásah

Európske filmy si nemôžu dovoliť stometrovú cunami, desaťtisíce zombíkov ani hviezdnu pechotu. Chýbajú nám nielen hollywoodske rozpočty, ale aj – a verím, že najmä – zjednodušujúca veľkorysosť vyhlásiť: ja som najväčší. Z núdze sa musíme venovať tomu, čo zostalo: ľuďom. Niežeby to bolo málo. 

maďarský film O tele a duši režisérky Ildikó Enyedi je presne takýto: európsky. Drobný, nespektakulárny príbeh, ktorý by sa mohol prihodiť aj u nás v robote, nech sme zamestnaní kdekoľvek. Je o láske. O tom, aká je nepravdepodobná, keď sa prihodí ľuďom, čo sa na ňu nehodia. Čo sa nehodia jeden k druhej. On je sebavedomý vedúci na bitúnku; starý, unavený, na jednu ruku chromý chlap, čo už ženy aj iné vášne zavesil do komory spomienok. Ona je nová kontrolórka kvality, extrémne plachá, uzavretá až na hranicu choroby. Štíti sa dotykov, akýchkoľvek vzťahov, omrviniek na prázdnom stole. Chaos, ktorý s láskou vždy prichádza, ju desí viac ako smrť. 

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite