Spasený

dlhá kariéra Boba Dylana nie je fascinujúca len v tom, koľko fantastických skladieb napísal, ale aj v tom, koľko zažil umeleckých prerodov. Je najväčším pesničkárom 20. storočia, ale aj on musel zviesť vyčerpávajúce súboje so svojím publikom. Prudké zmeny v jeho kariére boli často dramatické, nepochopené samotnými fanúšikmi. Obyčajne zabil svoje staré ja, aby mohol prísť s niečím novým. 

V polovici 60. rokov vymenil akustickú gitaru za elektrickú, nadávali mu do Judášov, pretože zradil elitársky folk a začal hrať rock, ktorý pre vtedajších intelektuálov bol iba hudbou pre deti. Neskôr si vyskúšal country, ktorá zas podľa rockerov a beatnikov bola až príliš spiatočnícka. Ale asi najväčší šok zažili jeho fanúšikovia, keď v roku 1979 Dylan nahral album Slow Train Coming. Vpredu na obale bol človek s krompáčom, ktorý viditeľne pripomína kresťanský kríž. Na opačnej strane bola zas loď so sťažňom, ktorý poukazoval na ten istý symbol. A keď album položili na gramofón, padli Dylanovým obdivovateľom sánky. Ich miláčik, považovaný za slobodomyseľného človeka šesťdesiatych rokov, zrazu spieva o Ježišovi, o spasení a Bohu. Pritom bol vychovaný v židovskej viere. Čo sa stalo? bol názov knihy Paula Williamsa, v ktorej sa autor snaží pochopiť Dylanovu konverziu a zároveň núti ľudí, aby ho nezatracovali a aby si všimli, čo je na celej veci to najpodstatnejšie. Hudba.

rodina alebo hudba?

Dylanova The Gospel Period, čiže kresťanské obdobie, trvala približne štyri roky (1979 – 1982), počas ktorých stihol nahrať tri albumy. To, že išlo o jedno z najplodnejších období  jeho života, hovorí aj aktuálny deväťdiskový box Trouble No More/Bootleg Series Vol. 13, zložený z archívnych nahrávok, koncertov a nevydaných skladieb. Táto kolekcia je dnes pokladom, aj keď v čase vzniku málokto chápal, prečo Dylan hovorí o konci sveta a spieva o tom, že ho „zachránila z krv z baránka“.           

„Na jednej strane rodina, pokoj, zázemie, ale ako pesničkár sa cítil nekonečne prázdny.“

Predstavte si, že sa partia chlapov stretáva pri spoločnom pive. Jedného dňa si jeden z nich objedná namiesto piva džús. Skupina sa zhrozene pozerá na kamaráta, ktorý vyhlási, že prestal piť a stal sa znovuzrodeným kresťanom. Zvyšok stola si to ešte naplno neuvedomuje, ešte stále vstrebáva šok z pohľadu na džús. Až neskôr, keď ich kamarát, ktorý býval často ako prvý pod stolom, začne rozprávať o Ježišovi, pomaličky im svitá.

Ak chceme pochopiť, prečo Dylan uveril v Ježiša, musíme sa vrátiť hlboko do minulosti do 60. rokov. Vtedy bol na vrchole síl, no zároveň sa potácal na priepasťou. Pred slávou utekal k drogám. Aby vydržal nabitý program, bral lieky na povzbudenie. Jeho priatelia sa oňho báli a hovorili, že v tomto rozpoložení neprežije blížiace sa svetové turné. Nakoniec ho zachránil osud. Do jeho života vstúpila Sára. Spolu si vyšli na výlet, Dylan spadol z motorky a nešťastne si zlomil krčné stavce. Turné bolo zrazu pasé a havária príležitosťou, ako si upratať vo svojom živote. So Sárou, s ktorou sa medzičasom tajne oženil, sa odsťahoval z rušného New Yorku do vidieckeho Woodstocku, prestal koncertovať a venoval sa len rodine. Medzitým stále nahrával, ale hudba už nebolo taká dôležitá ako predtým.  

Sára ho zachránila pred nastupujúcou temnotou, ale po čase si uvedomil, že mu niečo začína chýbať. Na jednej strane rodina, pokoj, zázemie, ale ako pesničkár sa cítil nekonečne prázdny. Keď v roku 1973 vyrazil na turné so starými parťákmi zo skupiny The Band a nahral dva skvelé albumy Blood On The Tracks (1975) a Desire (1976), múza bola späť a tým utrpel vzťah so Sárou.  Po viacerých pokusoch o zblíženie nasledoval rozvod. Rozpad rodiny bol pre Dylana taký frustrujúci, že opäť začal padať do temnoty. Pil, mal vzťah s niekoľkými ženami naraz. Medzitým vydal aj nový album Street Legal (1978), ale akoby jeho hudbe niečo chýbalo.