Muž zákerný, zlostný a žiarlivý

bolo to v roku 1513, keď začal dvadsaťosemročný Thomas Morus písať svoj životopis Richarda III. Ten Morus, ktorý napísal aj slávnu Utópiu. Ten, ktorý niekoľko rokov stál po boku Henricha VIII., kým sa s ním nedostal do konfliktu. Napokon ho dal Henrich popraviť a jeho odťatou hlavou na jeden mesiac „ozdobil“ London Bridge. Bol to ten Morus, ktorého spájalo veľké priateľstvo s Erazmom Rotterdamským (pre ktorého bol osobnosťou čistejšou než sneh) a ktorého v roku 1935 vyhlásil pápež Pius XI. za svätého. Tento Morus napísal Richardov životopis a napísal ho na tudorovský spôsob, čiže tak, aby z toho znepriatelený rod Anjouovcov (Plantagenetov) vyšiel ako spotvorený a nehodný kráľovskej koruny. Životopis vyšiel až osem rokov po Morovej smrti. Keď Richard III. padol v roku 1485 v boji, čím sa skončila slávna „vojna ruží“, mal Morus iba sedem rokov.

korunovaný netvor

Čo také Morus o Richardovi napísal? Napríklad toto: „Bol zákerný, zlostný, žiarlivý a od narodenia aj zvrátený... Bol uzavretý a tajnostkársky, úskočný pokrytec, prízemný v uvažovaní, človek arogantného srdca, navonok priateľský, no vnútorne nenávistný, nezdráhal sa pobozkať toho, koho zamýšľal zabiť; bol nehanebný a krutý, a to nie vždy len zo zlovôle, ale pre ambicióznosť, a buď preto, aby sa poistil, alebo aby upevnil svoje postavenie.“ Okrem tohto psychologického portrétu Richarda III. pridal Morus aj opis jeho telesnej neduživosti, nesymetrickej a malej postavy, hrbu, chromej ruky, nevzhľadnej tváre a nezabudol spomenúť ani legendu o jeho narodení: na svet sa dlho nehlásil a keď už vyšiel z matkinho lona, tak v ťažkých pôrodných bolestiach, nohami napred, s vlasmi a zubami.