Trochu suchopárny Richard III.

richard III. patrí do línie Shakespearových drám, ktoré charakterizuje bezhraničná honba za mocou, zvrátené politické mašinérie, totálny úpadok morálky a potoky preliatej krvi. Uprostred toho všetkého stojí práve Richard III., ktorý sa pre svoj špecifický výzor a rozorvané vnútro stal jednou z emblémových postáv svetovej klasiky. Obsadenie tejto postavy je preto pochopiteľne kľúčovým aspektom pre úspech inscenácie. A platí to dvojnásobne, ak sa režisér rozhodne nerozvíjať politický charakter hry, ale sústredí sa takmer výhradne na Richarda a jeho nepredvídateľné neľudské správanie. 

vzbura proti prírode si žiada trest

V prípade najnovšej inscenácie SND je práve predstaviteľ titulnej postavy Tomáš Maštalír jedným z jej slabších článkov. Richardovo fyzické postihnutie mu v značnej miere pomáha kreovať najmä kostým, nevychádza zvnútra hercovho výrazu. V zhrbenom postoji tela a krívajúcej chôdzi je navyše v druhej polovici inscenácie čoraz menej dôsledný. Napriek tomu, že strihy medzi emocionálnejšie ladenými výstupmi a civilnejšími polohami Maštalír zvláda veľmi dobre, miestami sa nevyhne intonačnému afektu a nezrozumiteľnosti v artikulácii. Najväčším nedostatkom je však akási výrazová nezaujímavosť. Postava Richarda III. síce vyzerá ohavne a koná ohavné činy, ale okolie dokáže svojím čarom presvedčiť o tom, že je nevinný ako baránok. Napriek fyziognómii by sa pokojne dal označiť za šarmantného manipulátora. Tieto črty sa však v Maštalírovom podaní mierne vytrácajú, zostáva tak skôr iba fanatickým šialencom, ktorý sa túži za svoj vlastný osud pomstiť všetkým naokolo.