Rodovo obmedzované, zabudnuté, stratené, ale nájdené poetky
KNIHA Potopené duše | Aspekt 2017
Ak kniha o poézii dostane názov čítanka, môže to pôsobiť ako pleonazmus, lebo načo je potrebné vysvetľovať jej určenie. Pojem čítanka však evokuje aj začiatky získavania čitateľských zručností a v prípade monografie Andrey Bokníkovej Potopené duše (Aspekt, 2017) sa čitateľ naozaj stáva prvákom-objaviteľom. Literárna vedkyňa predstavuje poéziu slovenských autoriek prvej polovice 20. storočia, ktoré si nikdy naplno neužili prezentáciu svojej tvorby. Potvrdzuje, že poézia nie je obmedzená väzením priestoru, ale je umením času, a tak je možné čítať verše neznámych ako dávno známych a blízkych. Poézia dvanástich žien, ktorá sa snaží vysloviť nevysloviteľné, strhujúcim spôsobom ožíva cez ukážky z básnickej tvorby, rukopisov, listov, esejí, fotografií a pod. Dokumentárnosť a vnútorná organizácia knihy sú dôslednou niekoľkoročnou vedeckou prácou, jedinečnou nielen výberom témy, ale aj preto, že zverejňuje utajené, to, čomu doba nepriala, zakázané, rodovo obmedzované, zabudnuté, stratené, ale nájdené.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.