#YouToo?

u2 sú dnes najväčšou rockovou kapelou na svete. Vypredávajú štadióny, kde je na nich zvedavých viacero generácií. Ich slovo má stále váhu, ale v posledných rokoch sa im nedarí zložiť hit, ktorý by sa vyrovnal ich starým veciam. Kde sú tie časy, keď štvorica šokovala svet prelomovým albumom The Joshua Tree (1987) a o pár rokov prišla s ďalšou dôležitou platňou Achtung Baby (1991), na ktorej zahodila všetko staré a prišla s úplne novým zvukovým konceptom. U2 sa aj neskôr darilo prekvapovať samých seba a tým pádom aj svojich fanúšikov. Nie vždy už ich nové veci zneli novátorsky, ale zakaždým mali iskru. Lenže čo sa to stalo v posledných rokoch s kapelou, ktorá v minulosti nahrávala jednu hymnu za druhou?

piesne nevinnosti a skúsenosti

Vo svete popmusic je to prirodzené, mladší a vitálnejší nahrádzajú starších a unavenejších, ale U2 sa procesu starnutia darilo vyhýbať. Až prišiel rok 2009 a s ním album No Line On The Horizon, ktorý svojou kvalitou nedosiahol na predchádzajúce nahrávky. Album, ktorý začal vznikať v marockom Feze, bol pôvodne myslený ako hudobný dialóg medzi Európou a Afrikou. Kapela sa neskôr zľakla, že nie je príliš komerčný, väčšinu experimentov vyhodila a zaradila naň popovejšie songy. Výsledkom bol mačkopes. No Line On The Horizon nebol kritikmi nijako vítaný, a nebol ani príliš komerčne úspešný.   

Skupina sa zľakla, uvedomila si, že je čo naprávať a za pomerne krátky čas nazbierala piesne na dva albumy – Songs Of Innocence a Songs Of Experience. Bono si názvy vypožičal od anglického básnika, výtvarníka a mystika Williama Blaka (mimochodom, práve z neho čerpal aj Mejla Hlavsa z Plastikov, ktorý zhudobnil báseň Tygr). Blake rozdelil svoju básnickú zbierku na dve časti. Prvú časť venoval detstvu ako symbolu nevinnosti, druhá vychádzala z pohľadu skúseného, no životom poznačeného človeka. Podobným spôsobom postupovali aj U2. Do Songs of Innocence zaradili piesne, ktoré sa zaoberali ich detstvom v Dubline. Bono sa v textoch vracia k predčasnej a nečakanej smrti svojej mamy, k životu na ulici, k teroristickému útoku IRA, počas ktorého jeho spolužiak len tesne unikol smrti. Vzdáva poctu punkovým hrdinom, špeciálne Ramones a The Clash alebo opisuje ťažké začiatky kapely, ktorú odmietali nahrávacie spoločnosti.