zdá sa mi to, alebo sú Youtuberi vaša najvážnejšia hra v GUnaGU?
Youtuberi sú dokudráma, pri ktorej písaní som nemyslel iba na vážnosť. Skopíroval som niektoré webové stránky, inšpiroval sa nimi, pridal aj niekoľko absurdností z Youtube, ale zároveň som do hry vložil aj zopár temných faktov, ktoré sa týkajú celého internetu: dark web, konšpiračné stránky, manipuláciu verejnej mienky, konkrétne príklady z amerických volieb. Kým prvá polovica hry je komédiou, druhá určite patrí k mojim najvážnejším hrám.
je to témou alebo ste už vopred chceli spraviť niečo vážnejšie?
Priniesla to téma. Samozrejme, nechcel som zostať iba v tej poklesnutej polohe Youtubu, ako je napríklad plienkový challenge. Ten v mojej hre je od nejakých Češiek, ktoré si do plienok zapekajú rôzne sladkosti a potom hádajú, čo tá druhá do pečenia pridala. Tohto je Youtube plný, pikantné je, že veľa divákov si myslí, že tie absurdnosti som vymyslel ja, hoci v bulletine výslovne upozorňujem, že hráme iba fakty. No internet ponúka aj oveľa drsnejšie veci. Od začiatku mi bolo jasné, že nechcem len baviť.
spomínali ste delenie hry na dve polovice – v prvej, youtubovejšej, je skôr veselá, potom vážna. Bol to tiež zámer?
Prirovnávam hru k obrazovke počítača, na ktorom pomaly pohasína jas a zrazu, keď sa oči prispôsobia tme, vystupujú z nej šokujúce veci. Taký je napríklad dark web, ktorý bol pre mňa prekvapením. Pozoroval som to aj na mojich hercoch, ktorí sú o dve generácie mladší a ani oni nemali o jeho existencii poňatie.
ako vyzerala vaša príprava pred písaním hry?
Dosiaľ som chodil na Youtube ako bežný návštevník. Pozeral som si muziku a filmové trailery. Potom som zistil, že existuje kategória ľudí, ktorí majú na Youtube vlastné kanály. Sú úspešní a majú milióny zhliadnutí. Povedal som si, že to je fenomén, ktorý stojí za to opísať. Úplne prvý signál bol Misha, údajne najúspešnejší česko-slovenský youtuber. Deväťročné dieťa z Moravy, ktoré spieva bizarné piesne. Vlastný kanál má aj jeho otec, matka aj brat. Misha je z nich však najúspešnejší. Fascinovala ma predstava rodiny, kde každý vysiela cez internet, akoby nemali záujem existovať inak. To je pre písanie hry fantastické východisko.
z vášho popisu Youtubu, aspoň z prvej polovice hry, mi vyplýva, že ho chápete ako úplne absurdnú zábavu. Majú youtuberi aj iný rozmer?
Majú. Napríklad Gogo robil s Rytmusom akciu, keď zavesili do vzduchu auto a ľudia mali hlasovať, či ho dostane rómska rodina, alebo ho radšej nechajú rozbiť. Mimochodom, Rómovia auto dostali. Sú aj youtuberi, ktorí robia ešte zaujímavejšie sociálne projekty. V spojení s médiom, ktoré oslovuje milióny ľudí, mi to pripadá fascinujúce. Ale takýchto pozitívnych ľudí je na Youtube, žiaľ, menej ako tých, čo chcú len zabávať.
je podľa vás Youtube niečo úplne špecifické alebo sa jeho popularita dá porovnať s nástupom iných médií?
Takéto médium tu ešte nebolo. Keď si uvedomíme, že Youtube vznikol iba v roku 2005 a dnes naň každú minútu pribudne tuším tristo hodín videa, v histórii ľudstva je jeho vplyv porovnateľný dokonca až s kníhtlačou. Nie významom, samozrejme, ale tou rýchlosťou vplyvu a masívnosťou šírenia informácií. A keďže ja o tomto fenoméne robím divadlo, musí byť aj trochu zábavné a príťažlivé. Nemá zmysel hrou suplovať analytické články. Najväčší kumšt v divadle je práve nájsť mieru medzi zábavnosťou a obsahom.
v samotnej hre zaznie, že nové technológie sú niečo, z čoho nevieme, či sa máme tešiť alebo báť. Môj pocit z hry je, že vy sa skôr bojíte. Poklesnutej zábavy, dark webu, fejsbúku… Ste pesimista?
Stále je to pol na pol, ešte sa neukázalo, že by nám nové technológie viac škodili, než by nás posúvali dopredu. Ešte stále robia užitočné veci, sme schopní vďaka nim dozvedieť sa okamžite o svojich blízkych. Zároveň nás však hocikto môže falošnými správami manipulovať a ťažko si ich vieme overiť. Horšie je, že veľa ľudí ani nemá záujem si ich overovať, hneď im veria. Ešte sa to víťazstvo technológií nad nami, či nás nad nimi nerozhodlo a to je na dobe, ktorú žijeme, fascinujúce. Zažije to ešte moja generácia.
spomínali ste generačné rozdiely medzi vami a niektorými hercami. Pozorujete ich aj v tom, ako pristupujú k tejto téme?
Strachu je viac na strane staršej generácie. Mladí berú technológie už ako bežný prostriedok existencie. Deti, ktoré sa dnes narodia, keď sa dostanú k mobilu, vedia intuitívne ovládať dotykovú obrazovku ako niečo samozrejmé.
mali ste v GUnaGU hru o fejsbúku, mobiloch a teraz o Youtube. Pozorujete ešte nejaký trend, ktorý by ste chceli zdramatizovať?
Teraz to vyzerá, akoby som pestoval „trendspotting“. No mňa tieto veci ohromne zaujímajú, aj keď nie som ich stopercentný používateľ, len pozorovateľ. Je viac než isté, že ešte počas môjho života zažijem príchod nejakého nového fenoménu, ktorý bude šokujúco zaujímavý a budem o ňom písať, no v tejto chvíli myslím viac na minulosť – chystám hru k päťdesiatemu výročiu ruskej okupácie Československa roku 1968. Všetky moje „technologické“ hry vznikli spontánne a nezámerne. Mobil používam, Youtube navštevujem a na fejsbúku boli moji herci, ktorým odtiaľ ukradli dôverné informácie a zverejnili ich v bulvárnom časopise. Vtedy si asi prvýkrát uvedomili, čo sa má a čo nemá dávať na sieť a mňa fascinovalo, ako sa dobrovoľne vzdávame vlastného súkromia a samoty len preto, aby nás bolo vidieť. No nepíšte o tom!