jedným z rozdielov medzi divadlom a filmom je, že v divadle vníma divák realitu ako znak a vo filme sa znak mení na realitu. Z toho vyplýva, že zopár stoličiek môže v divadle vyvolať dojem tanečnej sály a na druhej strane filmový divák akceptuje vizuálny znak nafilmovaného vojaka a chápe ho ako reálneho. No nejde o nič komplikované, so zobrazením, či už divadelným alebo filmovým, pracuje naše recepčné vedomie automaticky, kognitívne procesy nám umožnia identifikovať sa s predvádzaným. A zároveň si udržať racionálny, intelektuálny odstup. Vieme, že realita je tu fikcionalizovaná a zároveň fikcia realitu derealizuje.
Lenže čo sa deje, keď vznikne divadelná inscenácia podľa filmu (a takýchto inscenácií je čoraz viac) alebo film podľa divadelnej inscenácie (aj tých je veľa)?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.