prvá stovka je veľký dôvod na oslavu značky, ktorá zásobuje Slovensko dobrou hudbou. „Tento príbeh sa začal vo februári 2001 v Bratislave medzi Prašnou baštou a Novým mostom. Prišla idea, objavilo sa slniečko na starej drevenej pečiatke a mohlo sa začať. Otvorila sa slnečná brána a prví dvaja vošli. A za nimi ďalší,“ píše Šina v booklete stého nosiča o začiatku svojho hudobného vydavateľstva, ktoré začalo doslova na kolene a dnes je jednou z najvplyvnejších hudobných značiek u nás. V katalógu vydavateľstva nájdeme všetko možné – od pesničkárov cez experimentálnu hudbu, world music a dokonca aj hip-hop. So šéfkou Slnka Records sme si sadli, aby sme sa prehrabali bohatou diskografiou a vybrali desať albumov, ktoré si z rôznych dôvodov zaslúžia prívlastok naj. Ktorý album mal ako prvý na obale slnečné logo? Ktorý má najkrajší obal? A existuje album, ktorý radšej nemala vydať?
prvý album
Šina: Prvý album mal byť Šinadisk. V januári 2001 som išla nahrať s Jánom Boleslavom Kladivom do rozhlasu svoje pesničky. Dana (Salontaya, Šininho hudobného aj životného partnera zo skupiny Longital – pozn. red.), ktorý si robil aj svoje vlastné veci, to tak nakoplo, že za mesiac dokončil album Dlhých dielov September. Dano bol vtedy ako hudobník a skladateľ oveľa ďalej, pomáhal mi. Prvého apríla začalo oficiálne fungovať vydavateľstvo a dohodli sme sa, že prvý album bude September a vyjde v septembri 2001. Na výrobu cédečka som nemala peniaze, a tak som vymyslela, že ich budem robiť ručne. Jediné, do čoho som investovala, bola napaľovačka. Obaly som tlačila na čiernej laserovke na ručne vyrábané papiere. Aby to bolo špeciálne, dala som do každého CD lisovaný list ginka zo Sadu Janka Krála. Nasušili sme ich dosť, tých albumov bolo asi tisícdvesto. Do roku 2003 som ručne napálila asi 3 000 cédečiek prvých ôsmich titulov. Všetky boli číslované. Najprv sa predávali len u Dr. Horáka, v Artfore, Ex Librise, potom sa začali ozývať ďalší a posielala som ich po Slovensku a nakoniec aj do Prahy.
„Z tohto albumu sa predalo nejakých devätnásť–dvadsaťtisíc kusov. Brutálne.“
album, s ktorým bolo najviac roboty
Šina: Najviac času som strávila na Moruši bielej od Jany Kirschner. V marci 2013 sa mi ozvala Jana s Eddiem, ale vtedy sme sa dohodli, že to nevydám, pretože som nemala ľudí ani prostriedky. Nevedela som si to predstaviť. V septembri mi Jana zavolala opäť, že to musíme spraviť, lebo sa nedohodla so žiadnym iným vydavateľstvom. Vlastne tá príprava trvala len dva mesiace, ale bolo to nesmierne intenzívne a netušili sme, čo sa bude diať, keď to celé vypukne. Ešte som sa z toho potom dlho spamätávala, lebo obe Moruše ma vykopli z môjho predošlého života. Sú aj iné albumy, ktoré pripomínali pôrody, ale z iného hľadiska. Na niektoré som dlho čakala. Napríklad na album Kataríny Málikovej. Alebo na druhý album Katarzie, s ktorým prešla cez viacerých producentov, až si uvedomila, že si to musí ustrážiť sama. A jeden album ešte ani nevyšiel. Má číslo 96 a patrí skupine Walter Schnitzelsson. Mal vyjsť minulý rok na jar, potom na jeseň, potom teraz na jar a nakoniec sme ho presunuli zase až na jeseň.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.