váchov odkaz mladým ľuďom, maturantom alebo prvákom na univerzite, znie takto: Začnite už, prosím, so sebou niečo robiť! Píše im, že ich vidí pristupovať na sväté prijímanie a že si váži aj všetky kresťanské aktivity, ktoré robia, no že už viac nemôže počúvať ich naivné spovede, kde stále omieľajú tie isté hriechy proti šiestemu prikázaniu (Nezosmilníš!) a smutné reči, že ešte nie sú dobrými kresťanmi a že premárnili svoj čas na Netflixe. Vyzýva ich, aby začali naplno žiť život hodný mladého kresťana – študovať, modliť sa, bojovať so svojimi neresťami, kašľať na sociálne siete, ale radšej si užívať všetko dobré a slastné, čo život prináša a aby to všetko robili s ohňom. Metaforicky ich prirovnáva k Božím dobyvateľom.
Adresát knihy, mladý český katolík, tu vyzerá takto: neprebudený dvadsaťročný chlapec v saku so záplatami, ktorý telefonuje z Prahy mame, že už mal dnes polievku, na večierku sa hanbí pohádať o antikoncepcii a pod rúškom svätosti sa ide radšej pomodliť ruženec a spať (predtým ešte stihne nejaký seriál). Vácha sa sťažuje na priateľa, ktorý síce píše katolícke články na katolíckom serveri, no má argumenty na to, prečo nie je ochotný ísť do rádia povedať, že potrat je zlo, hlúposť a hriech. Ďalej rozpráva o „chlapcoch v tesilkách, ktorí nikdy nespáchali nijaký hriech, lebo nikdy na nijaký hriech nenašli odvahu“ a o dievčatách, ktoré zabudli, že sú múdre a krásne, a nevedia odhodiť vyťahané svetre. Aj na Slovensku máme všetky tieto kategórie. Spája ich jeden znak – každý deň poobede hrajú spoločenské hry v kresťanských centrách na internátoch.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.