Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Pavol Rankov: Miesta, čo nie sú na mape ● DIVADLO Henrik Ibsen: Hedda Gablerová ● HUDBA Django Django: Marble Skies

A môže to byť tak, a môže to byť aj inak

KNIHA Pavol Rankov: Miesta, čo nie sú na mape | Slovart 2018 | ●○○○○

Vo svojej novej próze nám Pavol Rankov oznamuje to, čo už dávno vieme. Totiž, že ak máme čo dosadiť za literárne neznáme „kde a kedy, kto a s kým“, tak je už len vecou invencie autora, ako sa bude príbeh vyvíjať. Na to však nepotrebujeme ďalšiu knihu. Táto reflexia autora o zmysle vlastnej kreativity neprekvapí tých, ktorí už nejako prišli do styku s teóriami literárnej tvorby a azda aj nahnevá bežného čitateľa, ktorý si knihu kúpil, lebo od nej očakával silný príbeh. Taký tu nenájde. Rankov vie vystavať priam detektívnu zápletku, no na otázku, čo sa vlastne stalo, nepríde jedna, ale hneď niekoľko odpovedí: lebo záverov môže byť viac. Už to nie je hádanka, otáznik na konci románu: je to len chabé konštatovanie, že príbeh sa dá vyrozprávať takto, ale aj inakšie. No a čo? Prečo sa z tých variácií nedalo vybrať tú najpútavejšiu (nenašla sa taká?) a pracovať už len s ňou, prevrstviť ju, ukuť z nej poriadnu novelu, ktorá zanechá v čitateľovi dojem? Lenže nie. „Slovo príbeh dnes trpí infláciou, je znehodnotené, pretože ho už ktokoľvek používa na pomenovanie čohokoľvek, rozprávať sa fakt dá o čomkoľvek, môže to byť happy end alebo terrible & horrible, stačí si vymyslieť, kde a kedy, kto a s kým,“ uzatvára knihu hlavná postava všetkých jej nahryznutých príbehov.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite