Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Minirecenzie

.kultúra .minirecenzie

KNIHA Jonas H. Khemiri: Všechno, co si nepamatuju ● DIVADLO Kolektív: Postfaktotum ● FILM Pračlovek

Koľko rozprávačov, toľko právd

KNIHA Jonas H. Khemiri: Všechno, co si nepamatuju | Kniha Zlín 2017 | ●●●●○

Od prvej strany tu upúta forma. V každej kapitole sa v krátkych odsekoch strieda vždy iná kombinácia rozprávačov, pričom každý rozpráva o vlastných skúsenostiach s hlavným hrdinom Samuelom. Samuel zahynul pri dopravnej nehode a nie je celkom jasné, či to bola náhoda alebo samovražda. V podstate nie je jasné nič, v knihe nie je žiadny vševediaci objektívny hlas. Čitateľ sa všetko musí dozvedieť z toho, čo spisovateľovi narozprávajú rozprávači o Samuelovi, o sebe či o ostatných rozprávačoch. Najbližší priateľ, prvá a posledná láska, babka, mama, známi... sa vo svojich výpovediach nie vždy zhodujú a často si doslova protirečia, niekedy svoje slová zoberú späť, toto škrtnite. Niečo zabudnú, niečo nevedia, naschvál zamlčia, prekrútia, klamú. Čitateľ si musí vytvoriť svoj vlastný názor na všetkých aj na to, čo sa vlastne udialo. Román Všechno, co si nepamatuju sa viac podobá na divadelnú hru či detektívku, kde nie je k dispozícii nič, len výpovede svedkov a to minimálne jeden trpí Alzheimerom. Úspešný švédsky spisovateľ a v poslednom čase najmä dramatik Jonas Hassen Khemiri (1978) pochádza zo zmiešanej rodiny, jeho matka je Švédka, otec Tunisan.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite