najprv im ukázali hutnícky kombinát a ubytovali ich v železiarenskom hoteli KONOX na Garbiarskej ulici v centre Košíc (neskôr KOHAL na Terase). Odtiaľ šli každý deň do Východoslovenských železiarní a počas víkendov ich brávali na výlety. Po prvom týždni (alebo aj skôr), keď už ich kopla metalová múza a najmä videli i vedeli, čo sa dá technologicky čakať od železiarní, pripravili návrhy svojich diel, prípadne až makety. K dispozícii dostali tím robotníkov, a ak si s nimi nerozumeli, tak aj tlmočníka. Pričuchli k železiarňam od podlahy, ich diela sa rodili za plnej prevádzky.
Nemali sa tu zle, za svoj pobyt však zaplatili monumentálnymi dielami. Tie zostávali na tri roky k dispozícii organizátorom. Potom si autori mohli dielo prevziať, no hádam nikto tak nespravil (najmä, ak pomyslel na výšku poštovného za obriu zásielku). V takom prípade zostala socha organizátorovi, ten ju však nesmel predať. Vďaka tomu mnohé z nich prežili v meste dodnes, ba niektoré dostali aj druhý náter.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.