jedna časť bude venovaná budovám z nedávnej minulosti (1900 – 1989). V bedekroch ich nenájdeme pravdepodobne preto, že na prvý pohľad nevyzerajú príliš vábne, nenapĺňajú predstavu o reprezentatívnych stavbách z farebných pohľadníc. Náhodne spomeňme Sobášnu sieň, Mestskú športovú halu, Gymnázium Svätej Moniky či Zimný štadión. Stavby z výberu okrem faktu, že sa vyznačujú originálnymi rysmi, spája akýsi zvláštny druh „obyčajnosti“. Sú kulisami našich všedných dní a často mám pocit, že ak by ich niekto odstránil a postavil tam dočasne inú fasádu, mnohí okoloidúci si to ani nevšimnú.
Existuje však dôvod sledovať tieto záležitosti? Akú funkciu zohráva vnímanie architektúry v meste, kde mnohí ľudia venujú väčšinu energie len na to, aby si zabezpečili základné potreby na dôstojný život? Z pohľadu existenčných problémov sa takéto záľuby javia ako panské huncútstvo či aristokratická zábavka.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.