Bol som na Joan Baez v roku 1989

osemdesiate roky boli pre slovenský tradičný džez požehnané. Muzikanti Revival Jazz Bandu naštartovali hranie v novootvorenej pivárni Stará sladovňa (známej ako Mamut). Po istom čase ich rady doplnili muzikanti z Nového Tradicionálu a vznikla formácia T+R Band. Kapela, ktorá si dala nadštandardné umelecké, ale aj komerčné ciele, ma oslovila na spoluprácu vo funkcii zvukára a technika (dobre sme sa poznali z čias nášho spoločného pôsobenia vo Vysokoškolskom klube). Spevák Peter Lipa sa v tom čase okrem muzikantskej aktivity venoval aj organizovaniu Bratislavských džezových dní a iným projektom a v roku 1989 sa stal riaditeľom Bratislavskej lýry.

Vo štvrtok pred Lýrou ma Peter v Mamute oslovil s požiadavkou, že by odo mňa potreboval v sobotu službu. Vzhľadom na to, že sme v tom čase mali pomerne veľa výjazdov, Bratislavská lýra mi dala priestor, že nebudeme na cestách a budem môcť dobehnúť zanedbané práce v záhrade. Odpovedal som mu teda, že by ma potešilo, keby si na to našiel niekoho iného. Na to mi hovorí: „Vieš, Janko, keď ti poviem, o čo ide, tak to neodmietneš. Potrebujem v sobotu o 16. hodine zabezpečiť odvoz na generálku a večer na koncert pre Joan Baez s kapelou.“ Bolo to niečo, čo sa mi ani neprisnilo. Stretnúť sa osobne s niekým, kto bol účastníkom legendárneho Woodstocku, to sa neodmieta.

koncert

V sobotu som o 15.40 nasadol do deväťmiestneho mikrobusu kapely a vyrazil k hotelu Forum (dnes Crown Plaza). Päť minút pred 16. hodinou bolo parkovisko temer prázdne, vystúpil som z auta a čoskoro som videl prichádzať dvoch mužov s gitarami v rukách. Vyšli z hotela, pochopili sme navzájom, že ja čakám na nich a oni na mňa. Zoznámili sme sa a hneď mi oznámili, že Joan na zvukovú skúšku nepôjde, zvládnu to sami. OK. Nasadli sme a vyrazili do Športovej haly na Pasienkoch. Po príchode štáb zaevidoval ich príchod a odprevadil som ich na pódium, kde sa ich ujali zvukári. Ja som sa vrátil do zákulisia, kde malo svoje pracovisko zahraničné oddelenie Slovkoncertu, ktorému velila Monika Lörinczová. Po krátkej konverzácii mi Monika stíšeným hlasom hovorí: „Dnes je tu úplný blázninec. Včera bola pohoda, ale dnes sa niečo deje, čomu nerozumieme. Je tu plno tajných a stále niečo riešia. Dokonca stiahli z pokladní všetky nepredané lístky.“ V tej chvíli som bol ďalší, kto tomu nerozumel.

Po zvukovej skúške sa muzikanti vrátili do zákulisia a keďže nebol žiadny iný dôvod tam ostávať, viezol som ich späť do hotela. Cestou sme sa rozprávali o kadečom, najmä čo robia. Boli to muzikanti z New Yorku, ale muzika nebol ich hlavný zdroj obživy. Pripadalo mi to trochu zvláštne, že boli na európskom turné s hviezdou typu Joan Baez a hranie bolo len ich vedľajšou aktivitou. A keď som sa spýtal, kde najčastejšie hrávajú, odpovedali, že predovšetkým privátne akcie a najmä svadby. To mi bolo mimoriadne sympatické... Keď sme sa lúčili, povedali sme si „See you 19:55.“

„Stretnúť sa osobne s niekým, kto bol účastníkom legendárneho Woodstocku, to sa neodmieta.“

Doma som o priebehu oboznámil manželku a navrhol som jej, aby so mnou šla na večerný koncert. Jednak bolo v mikrobuse dosť miesta, a aj v hale bolo ešte dosť voľných miest.