v čase normalizácie nemohol o hudbe písať, ani pracovať v rádiu, a tak mu napadla spásonosná myšlienka. Zakázaný hudobný publicista a jedna z tvárí Pražskej jari Jiří Černý si zobral svoju kolekciu platní a so svojou Antidiskotékou sa vydal na cesty po celej republike. Jeho program Antidiskotéka, kde púšťal krásnu hudbu a nádherne o nej rozprával, pomáhal aspoň sčasti vyplniť prázdno spôsobené železnou oponou, cez ktorú sa hudba zo Západu, voniaca slobodou, predierala veľmi ťažko. „Mrzelo ma totiž, že píšem o hudbe, ktorú ľudia nemôžu počuť. Napríklad som napísal článok o Jethro Tull, ale ich platne sa tu dali zohnať len veľmi ťažko.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.