zopár takých poznám. Mladí ľudia, ktorí v nejakom bode svojho života začali pravidelne chodiť na Ukrajinu. Bezplatne vlakom do Košíc, odtiaľ autobusom za pár centov do Užhorodu a odtiaľ, často ešte za menej drobných, do Kyjeva. Alebo iba do toho Užhorodu, veď za lacnou vodkou netreba cestovať ďalších sedemsto kilometrov. Odfotiť pár starých babiek či chlapíkov v šuštiakoch, prespať v lacnom hosteli a po návrate sa na fejsbúku pochváliť celkovým účtom nepresahujúcim pár eur. A nalákať tým na ďalší výjazd nových odvážlivcov. Takých, čo si nechajú vysvetliť, že ten Krym a vojna sú fakt ďaleko a na bezpečnosť alkoholovej turistiky nemajú žiadny vplyv.
Ziemowit Szczerek robí čosi podobné. Akurát má oproti nezáväzným výletníkom hneď tri podstatné výhody. Po prvé, robil to, ako správny hipster, ešte predtým, než to bolo cool. Pred vyše dekádou, pred Majdanom, v čase, keď sa svet ešte len zoznamoval s účesom Júlie Tymošenkovej. Po druhé, Szczerek nekončí výjazd v Užhorode, ale Ukrajinu križuje tam a naspäť – často sám alebo s rôznymi dočasnými známymi. A po tretie a najdôležitejšie, vie o tom písať. A nie obyčajne, ale úplne strhujúco a výživne.
„Pod tou vrstvou kvetnatých prirovnaní je skrytý opis reality, ktorá sa možno lepšie ani zachytiť nedá.“
Přijde Mordor a sežere nás aneb Tajná historie Slovanů je prvý Szczerekov knižný preklad do češtiny (v slovenčine vyšla za posledné obdobie len jeho groteska o Európe bez Poľska nazvaná Pec verejná: Bezpoľštie).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.