keby som mal opísať tromi slovami, čím si ma pred rokmi Borges získal, boli by to tieto: erudícia, irónia a rozprávačstvo. A keď dnes držím v rukách knihu, či skôr dvojknihu, ktorá práve vyšla pod názvom Fikcie, nanovo sa mi tie tri črty vyjavujú ako tiene z minulosti. Rozohrávajú predo mnou opäť typicky borgesovské zrkadlové divadlo plné literárnych úškľabkov, vyjadrovaných s tou najvážnejšou možnou grimasou. Je to do popuku, ale taký už raz Borges je. Bez neho a bez jeho kníh by bol tento svet smutnejší. No neprecenili sme ho až priveľmi?
vynálezca fake news
Rozsah vedomostí, akými oplýval tento Argentínčan, uchvacuje. To, že si vymýšľal neexistujúce príbehy, by ešte nebolo nič, to predsa robia všetci spisovatelia. No on si začal vymýšľať aj neexistujúce knihy a miešať ich s reálnymi knihami, citoval z nich, odkazoval na ne, uvádzal bibliografické odkazy na tituly v pôvodných jazykoch, s rokom vydania aj s presnou pagináciou. Do takej miery, ako on, to hádam nerobil ešte nikto. A ak sa niekomu zdá, že veď čo je na tom také ohromujúce, tak sa mýli. Lebo vymyslieť fiktívne knihy, aby pôsobili aj hodnoverne, na to treba najprv niekde vidieť mnoho skutočných diel a inšpirovať sa nimi a ich jazykmi.
Takže keď Borges vypočítava diela fiktívneho Pierra Menarda, má čitateľ čo robiť, aby odlíšil výmysly od reality. Napríklad Ruy López de Segura a jeho Libro de la invención liberal y arte del juego del ajedrez z roku 1516. Existovalo to dielo, či nie? Pravdaže existovalo a aj Ruy López existoval.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.