treba priznať, že doteraz sme sa na Slovensku s indonézskymi autormi stretávali zriedka. Zaujímavým polozabudnutým klenotom je napríklad antológia Cestou slnka, výber moderných ázijských poviedok, ktorý vyšiel ešte v roku 1976 vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ. Antológia obsahuje aj ukážku z indonézskej literatúry a celkovo prekvapí: napriek odlišnostiam prostredia, kultúry či vyjadrovania sú námety a spracovanie blízke aj európskemu čitateľovi. Čo však možno čakať od Eku Kurniawana a jeho románu Krása bolí? Pred prečítaním máte sto chutí uzavrieť stávku – buď sa na vás vrhne totálna exotika, alebo...?
Eka Kurniawan, veľká hviezda indonézskej literatúry, by sa s vami pravdepodobne stavil rád. A ešte radšej by od vás po prečítaní románu počul, čo ste pri ňom cítili – všetkými zmyslami. Vnímanie príbehu celým telom je totiž podstatou jeho tvorby. Garantujem vám, že nad stránkami tohto románu si to uvedomíte toľkokrát, až vám bude úzko z toho, akí sú ľudia telesní, prízemní, krutí – a predsa vznešení.
„Mnohé postavy z románu Krása bolí majú predlohy v skutočnosti, ale nie je to skutočný príbeh. “
nemŕtva femme fatale
Na začiatku románu sme svedkami bizarného zmŕtvychvstania – kurtizána Dewi Aju sa po dvadsaťjeden rokoch, keď ležala v hrobe, zdvihne spod neoznačeného náhrobku na cintoríne, akoby sa nič nestalo. Ľudia v jej štvrti sú zdesení. Čo tu chce táto nemŕtva, táto osoba s príliš pestrou minulosťou, táto krásna indonézsko-holandská miešanka, ktorá svoju kariéru začala ako vojnová zajatkyňa a prostitútka pre nepriateľov – Japoncov?
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.