Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Pred 60 rokmi zomrel skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský

.ján Tkáč .kultúra

Niektorí ho volajú „slovenský Schubert“. Jeho tvorba sa stala povinným repertoárom na hudobných školách a jeho Jednotný katolícky spevník zásadne ovplyvnil tvár hudby v slovenských kostoloch. Budú ho však poznať aj ďalšie generácie?

Pred 60 rokmi zomrel skladateľ Mikuláš Schneider-Trnavský wikimedia commons Pamätník Mikuláša Schneidra-Trnavského v Trnave na Kapitulskej ulici.

narodil sa v roku 1881 v Trnave a po štúdiách v Budapešti, Viedni a Prahe sa stal „regenschorim“ – organistom, dirigentom, hlavným zodpovedným za hudbu –, v trnavskej Katedrále svätého Mikuláša. Skladateľ Ladislav Burlas vo svojom texte Slovenská hudba 20. storočia píše, že Schneider-Trnavský dokázal urobiť úspešný kompromis medzi nemeckým romantizmom, tvorbou Antonína Dvořáka a estetickou pripravenosťou slovenského publika. Dôkazom toho sú jeho piesňové zbierky Drobné kvety (1907), Slzy a úsmevy (1912) či Zo srdca (1921), ktorá je dodnes asi najspievanejším repertoárom medzi študentmi spevu na konzervatóriách. 

Za jeho najväčšie a najdôležitejšie dielo je do dnes právom považovaný Jednotný katolícky spevník z roku 1937. V ňom zhromaždil niekoľko stoviek piesní a hymien z kostolov z celého Slovenska, vrátane starých spevníkov, ako napríklad Cantus Catholici.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite