v časoch silnejúcej maďarizácie podal Bjørnstjerne Bjørnson Slovákom pomocnú ruku tým, že upozornil medzinárodnú komunitu na agresívnu politiku uhorských predstaviteľov voči národnostným menšinám, ktorých práva Budapešť systematicky pošliapavala. Bjørnson bol úprimný humanista, vždy ochotný pomôcť malým a slabým, keď takúto pomoc práve potrebovali. Len čo sa dozvedel, v akom postavení sa nachádzajú Slováci, neváhal na ich ochranu obetovať posledné roky svojho pozoruhodného života. Do najprestížnejších európskych novín písal ohnivé články a vytrvalo burcoval verejnosť, aby sa postavila proti hrubému bezpráviu, akého sa uhorskí politici dopúšťali na miliónoch svojich spoluobčanov. Často sa však zabúda, že na neutešené postavenie Slovákov ho upozornili práve predstavitelia českej inteligencie.
Bjørnson je laureátom Nobelovej ceny za literatúru a autorom nórskej štátnej hymny. Narodil sa 8. decembra 1832 do rodiny pastora na fare Bjørgan v dedinke Kvikne. Ako spisovateľ sa preslávil najmä vďaka takzvaným sedliackym poviedkam a svojej divadelnej tvorbe. Veľkou témou bola uňho predovšetkým emancipácia malých národov na európskej politickej šachovnici, kde podľa neho vládol hrubý egoizmus veľmocí. Spočiatku si všímal najmä ťažkú situáciu svojich krajanov v rámci švédsko-nórskej únie. Možno aj preto bol po celý svoj život horlivým zástancom slabých proti ich silnejším susedom. V roku 1864 bol napríklad veľmi sklamaný, keď Švédsko a Nórsko nepomohli Dánsku pred pruskou inváziou do Šlezvicka. Hlasno bránil takisto práva Rumunov, Fínov alebo Poliakov. A ochotného spojenca v ňom našli aj Ukrajinci proti poľskej šľachte v Rakúsko-Uhorsku.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.