Bratislavské Toscobranie

prima la musica

Keď Martin Bendik pred osemnástimi rokmi režíroval v Banskej Bystrici svoju prvú Toscu, jeho umeleckým krédom bolo apelatívne politické divadlo. Drámu lásky maliara Maria Cavaradossiho a speváčky Florie Toscy, zmarenej policajným šéfom Scarpiom, ktorá sa odohráva na pozadí pohnutých historických udalostí v Ríme roku 1800 (Napoleonovo víťazstvo pri Marengu), vtedy inscenoval ako brutálny príbeh o zneužívaní moci. Podobnú tézu rozvinul aj v ďalších, zväčša kontroverzne prijatých inscenáciách (Trubadúr, Fidelio). Pri aktuálnej Tosce mu však vedenie SND pristrihlo krídla hneď skraja: od enfant terrible slovenskej opernej réžie si objednalo inscenáciu, ktorá mala byť „satisfakciou pre znalcov, pôžitkom pre milovníkov opery, pochopiteľná a veľmi atraktívna aj pre široké vrstvy publika“ (riaditeľ opery Slavomír Jakubek). Zadanie, ktorého naplnenie sa mohlo zvrhnúť na bezpohlavný paškvil, zvládol Bendik elegantne: jeho Tosca je realistickou inscenáciou s archetypálne vykreslenými charaktermi, svojho tvorcu však nezrádza a divákovi sa nepodkladá. 

Bendik inscenuje príbeh o poznanie temnejšie než sme na slovenských javiskách zvyknutí. Podobne ako jeho mentálny vzor, nemecký režisér Peter Konwitschny, ani Bendik nepovažuje operných hrdinov za naivných. Hoci sa dôsledne stránil ilustratívnych naturálností (mučenie Cavaradossiho sa odohráva v pivnici, ukryté pred očami divákov; Scarpiov pokus o znásilnenie Tosky je zrejmý, no nie obscénny), dej nezabalil do sentimentálnej vaty, ale mu dal dimenzie osudovosti. Zavraždením Scarpiu sa svet zbožnej Toscy rozbíja na tisíc kúskov a – rovnako ako symbol jej viery, socha Panny Márie – obracia sa hore nohami. Táto žena by nedokázala nájsť šťastie po boku milovaného Maria, ani keby prežil „fingovanú“ popravu. Popri hereckej kreácii titulnej predstaviteľky to divákom jasne signalizuje i zdevastovaná scéna v treťom dejstve (vynikajúca scénografia Juraja Fábryho), ktorá len málo pripomína svoju pôvodnú podobu z úvodu opery. Cavaradossi zase evidentne neverí, že by mu Scarpia udelil milosť. V nejednej inscenácii až banálne „čvirikavý“ duet milencov o nastávajúcom spoločnom živote, ktorý predchádza drastickému finále opery (Cavaradossi je popravený a Tosca sa vrhá z veže Anjelského hradu), tak v Bendikovej koncepcii dostáva tragický náboj s predtuchou nevyhnutnej smrti.