aké by naozaj bolo minuloročné filmové leto bez Wonder Woman Patty Jenkinsovej, letne, priam plážovo odetej, no rukolapnej emancipovanej hlavnej hrdinky? Nestratilo by sa v roku 2016 čosi z toho, čo robí leto letom, keby sa v podmorskej „pixarovke“ Andrewa Stantona po vzore Nema tentoraz nehľadala Dory? Ako by letné obdobie v roku 2015 napokon vypálilo, ak by sa do kín, fujazdiac po slnkom rozhorúčenej zbesilej ceste uprostred vyprahnutej krajiny, neprirútil Šialený Max Georgea Millera?
pojmy nie sú dojmy, leto nie je geto
Zdá sa to jasné. Letný film je film, ktorý sa odohráva počas leta, resp. film, ktorý – čo sa atmosféry či poetiky týka – dýcha letom, teda horúčavou, morom či inou podobou vody, pieskom, dobrodružstvom, voľnosťou atď. Lenže tento odsek by sa pokojne mohol začínať aj inak: Zdá sa to jasné. Letný film je film, ktorý sa premiérovo objavuje v kinách v priebehu leta. V princípe teda existujú dva prístupy k významu slovného spojenia „letný film“.
Aby sme to však trošku skomplikovali – leto v kine sa s letom mimo kina prekrýva len sčasti. Zatiaľ čo o lete vo všeobecnosti uvažujeme ako období medzi 21. júnom a 22. septembrom, letná sezóna v spojitosti s kinopremiérami sa začína skôr, od mája (v USA bol aspoň donedávna štart letnej kinosezóny spojený s dňami okolo Memorial Day, teda s dňami okolo sviatku Dňa obetí vojny). Hoci aj toto sa mení – a skúsenosť ktoréhokoľvek pravidelného návštevníka kín by to akiste potvrdila (napríklad ultimatívny superhrdinský crossover bratov Russoovov Avengers: Nekonečná vojna, ktorý sa, čo sa celosvetových tržieb týka, dostal na štvrtú priečku za filmy Avatar, Titanic a Star Wars: Sila sa prebúdza, mal premiéru už na konci apríla), jedno je isté: Ak boli kedysi kinosály pusté, dnes sú aj v čase leta v plnej prevádzke. A nielen vďaka tomu, že sú klimatizované a niektorí ľudia v nich čas od času, paradoxne, nachádzajú viac súkromia ako doma.
do vody už nikdy nevkročíte!
„You´ll never go in the water again!“, tak znel jeden zo sloganov k filmu, ktorý vlastne kultúrny fenomén letných filmov – tak ako ich poznáme a ako im rozumieme dnes – odštartoval. Na sklonku júna, presnejšie 20. júna 1975, mal totiž v kinách premiéru dnes už absolútne ikonický „zubatý“ triler Čeľuste. Steven Spielberg síce mal v tom čase okrem zopár krátkometrážnych a televíznych filmov či niekoľkých epizód televíznych seriálov na konte už Duel (1971) a Sugarlandský expres (1974), prepadák by ale jeho kariére nepochybne neprospel. Riziko to pritom bolo veľké a vonkoncom nielen pre to , čo je očividné – predsa len, vo veľkom vypustiť do sveta hrôzostrašný triler o ľudožravom žralokovi v čase, keď sa ľudia viac ako kedykoľvek inokedy v roku celkom prirodzene utiekajú k vode akéhokoľvek druhu, sa javí trúfalé.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.