v jednej Borgesovej poviedke sa istý Pierre Menard podujal napísať Dona Quijota. Nie opísať originál, ale uprostred 20. storočia ho od slova do slova napísať znovu. Bol to heroický, aj keď vonkoncom neužitočný čin: akási literárna mandala. Na veľkosti umeleckého sebaobetovania neuberá, že Menardovi sa podarilo dokončiť iba fragmenty Cervantesovho románu.
film stratený v La Mancha
Terry Gilliam celý život sníval, že nakrúti dona Quijota. Sám je tak trochu podobný. História jeho filmových katastrof je porovnateľná s jeho úspechmi. Barón Prášil (1989) patrí medzi legendárne finančné pohromy. V roku 1989 začal pracovať na novom filme Muž, ktorý zabil dona Quijota, ale do jeho natáčania sa mohol pustiť až v roku 2000. S nesmiernou vervou si pripravil nádherne nakreslený storyboard, mnohometrové kulisy, cvičil gigantické bábky. Spojila sa však proti nemu koalícia živlov: nekonečná búrka, vojenské lietadlá, choroba Jeana Rocheforda a opatrnosť finančníkov. Tieto gigantické sily zmietli jeho projekt. Terry Gilliam stál na zborenisku svojich rytierskych snov a priznal sa, že posadnutosť, ktorá ho ženie proti akýmkoľvek prekážkam, sa unavila.
O nakrúcaní vznikol nádherný celovečerný film Stratený v la Mancha (2002), ktorý zdokumentoval chronológiu a heroický boj filmového štábu proti nepriazni osudu. Dokument sa stal metaforou samotného príbehu. Gilliam sa v ňom premieňa na snívajúceho rytiera, bojujúceho o svoj sen. Navyše fragmenty, ktoré Gilliam stihol nakrútiť, sú magické.
Skúsme si predstaviť, že by sa Gaudímu zrútila Sagrada Familia, kým by stihol postaviť prvú vežičku. Architekt by stál uprostred hromady kamenia, naokolo zúriaci financmajstri a jediné, čo by mu ostalo, by boli modely pozväzované špagátikmi. Nevieme, čo by urobil Gaudí, ale vieme, čo spravil Gilliam, keď sa vystrábil z prvého šoku. Trval na nakrútení dona Quijota.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.