Bratislava, ktorá dovtedy bola len provinčným mestom, sa doslova bez boja a možno aj proti svojej vôli stala cez noc hlavným mestom Slovenska a s nostalgiou hľadela za Dunaj i Viedeň. Nechápala, že Slovensko v Československu sa môže rozpadnúť skôr, než vôbec vzniklo. Zemplín sa v tom chaose stal územím nikoho. Aktívne oň a aj ďalšie časti Slovenska prejavila záujem Maďarská republika.
A vtedy sa stalo čosi nevídané. Zemplínske zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnilo vyše 600 roľníkov z celého okolia Michaloviec, spoločne spísalo Zalužické memorandum: „Slávni Bratia Česi! Pod Vihorlatom v dedinách bývajúci ľud, shromaždili sme sa dňa 7. januára roku 1919 v Zalužiciach a prečítali sme to písmo, ktorým Československá Krajina odpoveď Maďarom dala. My, ako ku slovenskému národu patriaci ľudia sa s tým každým slovom spojujeme a s radostným srdcom slávnych a víťazných našich bratov Čechov! Len prestáva nám biť srdce na tu rozširovaný chýr, že my a náš kraj nebude patriť k Československej krajine. Slávni Bratia Česi! My bárs slovenskú reč trošku ináč hovoríme, zato s telom a dušou do slovenského národa patríme. Prosíme a aj žiadame to od Vás, víťazní Bratia naši, aby ste náš kraj a ľud čím skôr ku Československej republike pripojili! Posielame vyslancov našich k Vám, že by Vás o účinkoch našich presvedčili, že by ste ich potešili a oni do našich srdcí dôveru a radosť priniesli.“
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.