martin Boszorád, estetik a vysokoškolský pedagóg
1. Na otázku, či sa nehanbí nosiť hentakú čiapku, zvykol jeden môj kamarát bez náznaku zaváhania odpovedať: „Nech sa hanbí zima“. Prečo by som sa mal za nejaké slovenské seriály hanbiť ja? Nech sa hanbí – čo ja viem – spoločenská objednávka. Iste, sú slovenské seriály vydarené (Za sklom či Najväčšie kriminálne prípady Slovenska) a aj také, ktoré radšej vzniknúť nemuseli či nemali (Deň a noc či Priateľky), to je fakt, ale tak ako necítim vo vzťahu k prvým pýchu, necítim vo vzťahu k druhým hanbu.
2. Mám jeden návrh na slovenský seriál, ktorý však nie je z mojej hlavy. Viliam Klimáček v knihe Divná doba predstavuje aj tento, ako to nazýva, spoločenskohybný námet: Klinika hrôzy: tristodielny sitkom z prostredia slovenského zdravotníctva, nakrútený skrytou kamerou.
tereza Nvotová, režisérka
Žiaľ, nepozerám žiadny slovenský seriál, aj tie „lepšie" sú stále ďaleko za zahraničným štandardom. To však nie je chyba tvorcov, ale samotných zadávateľov – televízií. Slovenský divák sa podľa nich uspokojí s nižšou kvalitou, a tak sa im do seriálu, ktorý by dosahoval úrovne zahraničia, nechce investovať. Ako tvorca viem, že tieto peniaze sa na výsledku naozaj zobrazia. Ja sama teraz vyvíjam dva autorské seriálové projekty a dúfam, že toto slovenské nastavenie sa čoskoro zmení, aby sme mohli realizovat niečo, čo bude baviť aj náročnejšieho diváka. Z českých seriálov, na ktorých sa podieľali aj Slováci, môžem spomenúť Hořící keř.
ján Oravec, prezident ZPS
1. Priznám sa bez mučenia, že v prípade novších slovenských seriálov som si musel vypomôcť wikipédiou. O mojej slovenskej seriálovej rozhľadenosti nevypovedá nič dobré, že pri prvej polovici z nich mi nič nehovorili ani len ich názvy, pri druhej polovici som aspoň názvy evidoval, no a len pri niekoľkých z nich som si spomenul, že som videl aspoň fragment niektorej ich časti. Napokon ma zachránilo, keď som pod písmenom „K" našiel Kredenc. Táto zábavná relácia z dielne TV Markíza mi je sympatická, pretože mám rád humor a preto, že je výnimkou z neradostného vývoja slovenského televízneho prostredia, z ktorého sa úplne vytratila politická satira. A myslím si, že tvorcovia sa nemusia hanbiť za prácu, ktorú v rámci tohto žánru odviedli a odvádzajú. Najmä keď vieme, akou drinou je snaha rozosmiať ľudí.
2. Myslím si, že v našej histórii je veľmi veľa námetov v podobe osudov významných osobností, ktoré čakajú na dramatické spracovanie a prerozprávanie ich príbehov súčasným jazykom. Viem si napríklad predstaviť seriál o Imrichovi Karvašovi, ekonómovi a guvernérovi národnej banky, ktorý za slovenského štátu zabezpečil financie pre povstalcov prakticky Nemcom priamo pod nosom. Takýto seriál by mohol mať parametre podobné najnovšiemu filmu o Masarykovi, ba mohol by ho aj prekonať, mohol by byť dokonca ešte dramatickejší, kombinujúc žáner historického seriálu s politickým trilerom.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.