filozofovanie okolo geniality hrdinov džezu samotnému žánru viac uškodilo, než pomohlo. Jedným z nich bol aj saxofonista John Coltrane. Muž, ktorý sa stal legendou. „Trane“, ako ho volali jeho spoluhráči aj fanúšikovia, zomrel na rakovinu pečene 17. júla 1967. Odvtedy sa na džezovej scéne neobjavil nikto, kto by dokázal zaplniť prázdne miesto po hudobníkovi s neunúvanou túžbou po napredovaní. Coltrane nebol umelecký pretekár. A to ani napriek tomu, že patril k najrýchlejším saxofonistom histórie a na svojom nástroji cvičil nekonečné hodiny. Hráčska technika bola v jeho prípade hudobným jazykom a ten chcel Trane ovládať najdokonalejšie, ako dokázal. Nahrávka Both Directions At Once: The Lost Album, ktorá vyšla začiatkom leta, je strhujúcim fragmentom jeho krátkej, ale o to intenzívnejšej hudobnej cesty.
skutočný hudobný poklad
Stratený album. Obľúbený marketingový termín sa stal v uplynulých rokoch skôr strašiakom než dôvodom na radosť. Hudobný trh je presýtený nevydanými skladbami, špeciálnymi koncertmi, raritami z nahrávacích štúdií. Ak si hudobník neželal zverejniť ich počas života, prečo by mali vychádzať po jeho smrti? Biznis je biznis a kvalita často musí ísť bokom. To však nie je prípad Coltranovej „novinky“.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.