všetky útoky, ktoré spôsobia obete na ľudských životoch, sú hrozné. Útok Andersa Breivika z 22. júla 2011 však nórskou spoločnosťou otriasol ešte silnejšie. Breivik ho totiž pripravoval úplne sám a polícia mu mohla teoreticky predísť alebo ho aspoň zastaviť oveľa skôr. Vrah zastihol nórsku políciu, spoločnosť aj súdny systém nepripravených a jeho dôvody na masovú vraždu dodnes nedávajú niektorým zmysel.
Pripomeňme si fakty. Breivikov útok sa začal explóziou, keď nórsky nacionalista odpálil nálož vo vládnej štvrti v Osle. Výbuch zabil ôsmich ľudí, no tým sa Breivikov plán neskončil. O dve hodiny neskôr vstúpil na ostrov Utøya, kde v priebehu 72 minút zastrelil 69 mladých ľudí, ktorí tam boli na tábore Robotníckej strany.
Vtedy sa dalo 32-ročného Breivika zastaviť aj skôr, no nórska polícia nebola na takýto útok pripravená. Mala k dispozícii značku Breivikovho auta ešte pred výbuchom v Osle a po ňom aj vrahov opis. Aj tak sa útočníkovi podarilo absolvovať dvojhodinovú cestu na ostrov bez toho, aby ho zadržali.
Aj na ostrov sa mohla polícia dostať skôr – ak by neodmietla pilota jedinej nórskej policajnej helikoptéry, ktorý bol síce na dovolenke, no po výbuchu sa ihneď prihlásil do služby. Podobné problémy mali pri získavaní člnu, ktorým by sa dopravili na ostrov. Podľa Alexandry Bech Gjørvovej, predsedníčky komisie, ktorá vyšetrovala udalosti z 22. júla, sa polícia mohla na ostrov Utøya dostať už o 25 minút skôr. Pre zlyhania v mobilizácii helikoptér, v komunikácii a v prijímaní pomoci od súkromných osôb sa tak nestalo.
„Všetky tie vyhasnuté životy, sú výsledkom potreby sebaprezentácie frustrovaného mladého muža.“
muž bez empatie
Breivik vraždil v svojvoľne zvolenom mene „ochrany“ kresťanstva, Nórska a západnej Európy. Svoje útoky počas súdneho procesu prirovnal k bombardovaniu Hirošimy a Nagasaki, ktoré malo predísť strate miliónov iných životov. V jeho ideologickej vojne neboli nepriateľom nacisti, ale multikulturalisti, moslimovia a ľavičiari.
Menej než hodinu a pol pred výbuchom bomby Breivik odoslal asi 1 500-stranový manifest s názvom 2083: Európska deklarácia nezávislosti na 1 003 emailových adries do viacerých krajín vrátane Veľkej Británie, Francúzska či Nemecka. Novinári z britského The Telegraph v zozname adries identifikovali aj také, ktoré patria členom radikálnych pravicových a neonacistických hnutí.
V manifeste, ktorý odkázal svojim „patriotickým priateľom na Facebooku“ podrobne opísal motívy svojich činov a tiež konkrétne plánované atentáty. K dokumentu pripojil aj link na propagandistické video, ktoré varuje pred údajnou moslimskou inváziou v Európe. Dokument poslúžil analytikom na skúmanie Breivikových motívov a odhalil aj jeho sklony k bludom a narcizmu.
Na masovú vraždu týchto rozmerov nebolo pripravené ani nórske súdnictvo, čo ukazuje aj Breivikov trest. Dostal v nórskom súdnom systéme ten najvyšší: 21 rokov s možnosťou predĺženia. Nórsky súdny systém sa totiž nezakladá len na primeranom potrestaní kriminálnikov na základe zákona. Na rozdiel od iných západných systémov berie do úvahy aj potreby obetí a jeho snahou je, aby páchateľ trestného činu pochopil následky svojho konania a pocítil voči obetiam empatiu.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.