začnime tou prvou. Róbert Beutelhauser pokračuje v rozprávaní o našich dejinách už štvrtým dielom. Ako spôsob písania o dejinách pre deti si vybral štýl anglického spisovateľa a historika Terryho Dearyho, ktorý píše drobné knižky o dejinách pod názvom Hrôzostrašné dejiny (Horrible Histories) s humorom a niekedy aj poriadnou dávkou sarkazmu. Súčasťou jeho rozprávania o dejinách sú vymyslené listy či novinové články k vysvetľovanému dejinnému problému, pomocou ktorých sa snaží spolu s mnohými odbočkami objasniť komplikovaný vývoj našich dejín i dejín strednej Európy. Ako je to však s knihou Denisy Gaálovej?
nepochopiteľné lapsusy
Denisa Gaálová sa zrejme inšpirovala neprekonateľnou knihou Ernsta Gombricha Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov. Aspoň toľko sa dá vyčítať z titulu jej knihy. Najprv som sa úprimne potešila, že sa na trhu objavila ďalšia kniha o dejinách písaná krásnym jazykom ako alternatíva k niekedy azda až príliš nadneseným „našim hrôzyplným dejinám“. Beletristické písanie alebo písanie o dejinách umeleckým jazykom je niečo, s čím sa v našich končinách takmer nestretávame. Výsledok? Očakávania sa nenaplnili. Namiesto uspokojenia prišlo veľmi hlboké sklamanie.
Autorka sa zrejme inšpirovala len názvom Gombrichovej knihy, nie jej charakterom. Gombrich sa totiž snažil mladým čitateľom vysvetliť nielen dávne dejinné udalosti, ale aj to, čo je vlastne história a prečo ju skúmame. Gombrichovo rozprávanie nie je len strohé vykreslenie politických udalostí, ale dáva si záležať aj na objasnení kultúrnych, náboženských, hospodárskych či geografických súvislostí. V knihe Denisy Gaálovej síce nachádzame aj pokusy o to, ako vysvetliť dejinný kontext, no autorka ich nemá podložené hlbšími vedomosťami (napríklad ani raz nevysvetlila správne titulatúru Františka II./I.).
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.