Toman bol muž na úteku

o Tomanovi sa nedá povedať, že sa nám páči alebo nepáči. Z kina divák odchádza s nepríjemným pocitom, že mu niekto kráča v pätách, že žije v krajine, kde sú ľudia sledovaní. Tá aktuálnosť zamrazí. Udavačstvo z toho filmu razí azda najviac: každý tu nejako získava informácie, iné informácie zas niekomu podsúva, ďalšie blokuje alebo zahladzuje stopy. Získavanie informácií tu má niekedy formu obyčajného rozhovoru pri obede, inokedy násilného vynucovania. Aj Toman je človek s prístupom k rôznym informáciám, ktoré si chráni sám pre seba a svoje záujmy. Keď sa rozhodne o nich mlčať, tak mlčí.

oportunisti a hrdinovia

Zdeněk Toman, Zoltán Toman či Asher Zelig Goldberger (vyberte si) sa narodil v roku 1909. V jeho rodných Sobranciach vtedy žilo niečo vyše 300 občanov židovského pôvodu. To bolo dosť, keďže celkový počet obyvateľov obce sa v tom čase pohyboval okolo čísla 500. Tomanov otec vlastnil potraviny. Obaja rodičia a tri deti počas druhej svetovej vojny zomreli v Osvienčime a jedného z bratov zabili pri pogrome v okolí ruského Belgorodu. Okrem Zdeňka prežili holokaust už len traja súrodenci. Ako mladý právnik si vzal za manželku študentku farmakológie Peslu Guttmannovú, židovku poľského pôvodu. Toľko k pohnutej rodinnej histórii Tomanovcov. Film Ondřeja Trojana sa osudov Tomanových rodičov a súrodencov dotýka len úchytkom, vo filme rodinu zastupuje už len Tomanova sestra Aurélia či Aranka. Celý príbeh sa sústreďuje najmä okolo rokov 1945 až 1948.

Osud sa s Tomanom škaredo zahral, no pravda je aj to, že si o taký osud koledoval. Hoci na začiatku filmu vraví Pesle, že sa treba rozhodnúť medzi dieťaťom alebo politikou, on sám sa neskôr pokúsi o oboje.

Rok 1945. Komunisti v Československu sa prepracúvajú k moci, postupne si zabezpečujú pozície, obsadzujú vplyvné funkcie, eliminujú nesúdržných demokratov. Gottwaldova hviezda stúpa a politickú noblesu rýchlo nahradí luza, ktorá sa čochvíľa dostane k moci. Štát je pre jedných v rozvrate, pre druhých v progrese. Zdeněk Toman sa pridáva ku komunistickej partaji, má prisľúbenú cestu nahor, lebo členovia strany sú presvedčení o svojej šťastnej budúcnosti, ku ktorej sa jej roztvorili dvere dokorán.

Ako niekdajší člen exilovej vlády mal Toman dobré kontakty v Londýne a keďže na rozdiel od iných súdruhov výborne ovládal angličtinu, zverili mu starosť o získavanie valút na financovanie strany. Toman v tom vedel dobre plávať, bol v tom výborný. No svoju hru rozohral na dve strany. Je naozaj presvedčeným komunistom, alebo to iba predstiera, aby pomohol rôznym židom z Ukrajiny či Poľska buď sa repatriovať, alebo aspoň prejsť územím Československa do Izraela či niektorej z bezpečnejších krajín? Alebo to všetko robí iba pre seba, pre Peslu a neskôr aj pre ich malého synka Ivana? Na tieto otázky si má divák nájsť svoju odpoveď.