keď boli v minulosti útoky na novinárov, a keď auto Róberta Remiáša vybuchlo, my novinári sme pri pri nasadaní do auta museli prekonať sekundu strachu, keď sme štartovali. Mali sme to dlho v podvedomí. Vy ste niečo také mali?
Juraj Šeliga: Párkrát mi to zišlo na um. No potom si vždy hovorím, že toto sa už nestane. Takto ďaleko predsa nemôžu zájsť, nie? Lenže pri Martine a Janovi zašli. A čo ak by zašli znova? Možno až časom sa dozvieme pravdu o tom, či nás kontrolovali a čo všetko s nami robili. Ak to robila tajná služba, tak o tom budú musieť byť záznamy. To však nebolo podstatné, my sme nemali čo skrývať.
nemali ste pocit, že štát a jeho orgány idú proti vám?
JŠ: Treba byť férový. Zažili sme aj pozitívne momenty so štátnymi orgánmi. Pred pochodom sme mali na bratislavskom Starom Meste bezpečnostné stretnutie. Boli tam zástupcovia všetkých bezpečnostných zložiek. Vystupovali veľmi oficiálne a formálne, no na konci, keď sme si podávali ruky, sa jeden k nám naklonil a vraví: „Len vydržte, my sme úplne s vami.“ Podobne mi jeden vysoký policajný funkcionár povedal, že nám dáva svoje chlapské slovo, že ak by ich ktokoľvek na nás poslal a nebudú mať na zákrok vážny dôvod, ako napríklad nepokoje, tak nepôjdu. To bolo silné. Neviem, čo ešte na nás používali, ale ľudia boli na našej strane. Všetci sme boli na jednej lodi a Fico zostal úplne osamotený.
takže ste nemali pocit, že štát je proti vám, ale skôr s vami?
JŠ: Áno. A aj policajti, lebo väčšina bola úplne v pohode. Boli tam však aj, povedzme, zvláštni a „náhodní“ ľudia, ktorí išli okolo a začali z ničoho nič vulgárne nadávať. Pripadalo mi to ako anomália, pretože keď sme sa stretávali s ich predstaviteľmi či vedúcimi zásahu, boli veľmi korektní. Niektorí si individuálne išli svoje, ale to človek vypúšťa.
„Viackrát sme zopakovali, že chceme, aby zo Slovenska bola slušná a spravodlivá krajina.“
jedným z kľúčových momentov bolo vystúpenie prezidenta v televízii. Bolo to po tom, čo už vystúpil aj Fico. Keď som prezidentov prejav pozeral, pripomenulo mi to prejav Michala Kováča z roku 1994, po ktorom padla Mečiarova vláda. Na konci som si povedal: toto je podobné, deje sa vážna vec. Vy ste sledovali ten prejav?
JŠ: Samozrejme. Myslím si, že to, čo prezident povedal, bolo správne. A naozaj som bol zvedavý, čo Fico v reakcii na Kiskov prejav urobí, pretože to boli silné slová. Prejav bol tvrdý špeciálne na pomery prezidenta Kisku, lebo dovtedy vystupoval umiernene. Toto však bolo veľmi tvrdé a pravdivé.
Karolína Farská: Očakávania, ako sa k tomu prezident postaví, boli veľké. Spravil to vtedy rázne a bolo to veľmi potrebné.
JŠ: Keď sa v slovenskej histórii hovorí, že sa niekto zachoval štátnicky, tak to bol Michal Kováč, ktorý naplno kritizoval Mečiarovu vládu. A teraz to bol Andrej Kiska, ktorý v závažnej situácii vedel, kde je sever.
po tom prejave sa udialo všeličo vrátane Bugárovej finty. Predčasné voľby nakoniec neboli, no Fico odišiel. Vznikla Pellegriniho vláda a potom prišiel ďalší kľúčový moment, keď ste zrušili pochod s odôvodnením, že musíme rešpektovať Ústavu, keďže prezident vládu vymenoval. Podľa niektorých ste tým všetko pokazili. Dokonca hovorili, že vám to prikázal prezident. Čo sa dá na to povedať?
JŠ: Že to je úplná hlúposť. Keď sme boli u prezidenta, ani sme netušili, že vládu vymenuje. O tom, ako robíme samotné protesty, sme sa veľmi nebavili, skôr o tom, že by sme chceli, aby to bolo slušné, dlhodobé a kto sú jednotliví organizátori. Viackrát sme zopakovali, že chceme, aby zo Slovenska bola slušná a spravodlivá krajina. Na tom sme sa s prezidentom, tak ako s desiatkami tisícov ľudí na námestiach, úplne zhodli.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.