Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Desať liekov, milióny životov

.martin Mojžiš .kultúra .knižnica

Čitatelia .týždňa zrejme poznajú články Vladimíra Marka o objavoch významných liekov, ktoré menili dejiny. Tie články pochádzali z pripravovanej knihy, tá kniha teraz vyšla. A obsahuje toho podstatne viac, než sa dalo dočítať u nás.

Desať liekov, milióny životov

pred nejakým časom sme dostali ponuku uverejniť sériu článkov o aspiríne. Autorom bol nám dovtedy neznámy Vladimír Marko. Séria to bola zaujímavá a dobre napísaná, takže sme sa potešili, keď sme sa dozvedeli, že pán Marko má podobne napísané aj príbehy iných liekov. A že niektoré z nich by mohli vyjsť v .týždni. Postupne sme teda uverejnili série článkov o inzulíne, penicilíne, prozacu a vakcinácii. Kniha Lieky, ktoré zmenili svet obsahuje okrem častí venovaných týmto piatim liekom aj kapitoly o chiníne, vitamíne C, chlórpromazíne, antikoncepčnej tabletke a viagre.

súvislosti

História objavov dôležitých liekov je sama osebe fascinujúca. Nielen ako súčasť dejín medicíny, ale ako súčasť dejín sveta. Optikou týchto objavov nám Marko ukazuje mnohé zaujímavé súvislosti, ktoré robia dejiny nesmierne živými aj pre tých z nás, ktorí dejepis nikdy príliš radi nemali.

Napríklad taká stromová kôra. Tá sa ukázala účinným liekom proti malárii, ktorú dnes považujeme za exotickú chorobu, ale v skutočnosti sužovala aj antický a potom pápežský Rím. Počas konkláve v roku 1623 zomrelo na maláriu šesť kardinálov. Pri nasledujúcom konkláve už ani jeden, pretože medzitým priviezli jezuiti z Peru liečivý prášok – zomletú kôru z chinínovníka. Liek sa rýchlo rozšíril po celej katolíckej Európe. 

Protestanti jezuitský prášok odmietali, a tak sa napríklad na anglický kráľovský dvor dostal vo forme tajnej ingrediencie zázračnej medicíny nesmierne úspešného šarlatána (okrem anglického panovníka vyliečil svojou medicínou založenou na jezuitskom prášku aj katolíckych panovníkov, konkrétne francúzskeho kráľa a španielsku kráľovnú). O sto rokov neskôr si jeden anglický reverend všimol, že chuť vŕbovej kôry je podobne horká ako chuť kôry chinínovníka. Preskúmal jej liečivé účinky a zistil, že chinínovníkový prášok síce nenahradí, ale zato znižuje teplotu. Urobil tak prvý krok na ceste k aspirínu.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite