Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Srdcom Európy je Spiš

.anton Vydra .kultúra .knižnica

Spiš je už dlhodobo fascinujúcim územím nielen pre slovenských historikov. No keď sa o tento región začne zaujímať poľská novinárka, je namieste klásť si otázky: Prečo práve Spiš? Prečo poľská novinárka? Čo nové sa ešte môžeme dozvedieť o tejto časti našej krajiny?

Srdcom Európy je Spiš

ludwika Włodek je poľská sociologička a novinárka. Spolupracuje najmä s Gazetou Wyborczou, no zároveň sa venuje aj výskumu v Centre pre štúdium východnej Európy na Varšavskej univerzite. Je autorkou troch kníh a v poslednej z nich sa zamerala práve na Spiš. Kniha nesie názov Štyri prápory, jedna adresa. Je to neobyčajne zaujímavá reportáž o tomto regióne, jeho dejinách, vlečúcich sa národnostných sporoch, ale aj o vzájomnom spolunažívaní rôznych etník na jedinom území. Włodek spája so Slovenskom ešte niečo: od detstva sem chodieva s rodinou tráviť prázdniny, kúpili si chalupu v Repiskách – Grocholovom Potoku od istých Mazurekovcov.

slovenská paranoja

„Ak má Spiš rozkvitnúť,“ píše Ludwika Włodek, „musí byť predovšetkým európsky. A až potom poľský, slovenský, rusínsky alebo akýkoľvek iný. Viac než inokedy dnes platia slová dedka Mazureka, ktorý vždy vravieval: ‚Prežil som štyri prápory, štyri armády, štyri druhy peňazí. Keď sa ma niekto opýta, akej som národnosti, odpovedám, že som Európan.“ Tie slová vystihujú úmysel knihy: ukázať, že geograficky aj historicky je Spiš križovatkou viacerých národností, kultúr a etník. Autorka hľadá argument pre toto tvrdenie najprv v dejinách.

Kniha sa začína v Kežmarku a pohrebom. V roku 1972 tam totiž zomrela vtedy najstaršia obyvateľka mesta Mária Engelmayer, žena šľachtického pôvodu z rodu Raisz, ktorá si vzala za manžela Ödöna Engelmayera, predvojnového starostu mesta. Spolu s Máriou Engelmayer odišli zo Spiša aj šľachtické spôsoby. Keď sa Ludwika Włodek stretla s Máriiným vnukom Ákosom, rozhovoril sa o starej mame a jej zvyklostiach: do konca života si každé ráno stokrát rozčesávala vlasy; keď už oslepla, počúvala rádio a prednášky o abstraktnom maliarstve a chcela, aby jej opísali, ako to vyzerá. Hodinu pred smrťou poprosila svoju dcéru, aby overila v lexikóne, či bol Laokoón kňaz alebo pastier.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite