o piesni, ktorej popularitu zatienilo za posledné desaťročia množstvo únavných popkultúrnych odrhovačiek, existuje legenda s viacerými verziami. Všetky sa začínajú príbehom, ako sa v rakúskej dedinke Oberndorf na úpätí Álp presne pred dvesto rokmi pokazil organ.
Jedna verzia tvrdí, že kostolné myši prehrýzli 23. decembra 1818 mechy a miestny farár Josef Mohr sa musel rýchlo vyrovnať s haváriou na chóre, aby bolo čo spievať na polnočnej omši. Išiel sa prejsť po kopcoch nad dedinou a pohľad na malé svetielka v oknách ho inšpiroval na slová „Stille Nacht, heilige Nacht…“
Pravdepodobnejšia a prozaickejšia verzia príbehu hovorí, že organ sa pokazil krátko pred sviatkami, ale nevedno prečo. (Dnes vieme, že nebol pokazený, iba potreboval údržbu.) Do Oberndorfu prišla 23. decembra potulná divadelná spoločnosť a keďže sa nedalo hrať na organe, nebol dôvod, aby mrzli v kostole. Vianočnú hru inšpirovanú prvými kapitolami Matúšovho a Lukášovho evanjelia odohrali v jednom z dedinských domov. Aj v tejto verzii príbehu bol Josef Mohr natoľko rozcítený, že sa potreboval prejsť. Spomenul si, že už niekoľko rokov má v šuplíku veršovaný text o Vianociach, ktorý ešte nemal šancu použiť. „Tichá noc, svätá noc / všetko spí, všetko sní…“ Pokazený organ sa zrazu stal požehnaním. Lepšia príležitosť sa nemohla naskytnúť.
„Je to pieseň výnimočná jednoduchosťou a hĺbkou, schopná konkurovať postmodernému smogu.“
Na druhý deň chytro navštívil svojho priateľa a miestneho organistu. A bola to šťastná návšteva, najmä pre hudobníka menom Franz Xaver Gruber. Vzal do rúk gitaru a do večera skomponoval pieseň, vďaka ktorej sa zapísal do dejín. Večer 24. decembra 1818 zaznela prvýkrát v histórii jedna z najslávnejších melódií na svete.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.