Trhlina

film je predzvesťou trojdielnej minisérie, jej upravenou verziou, ktorá má ambície fungovať ako samostatné dielo. Sama miniséria by sa mala dočkať odvysielania televíziou Joj ešte v tomto roku. Kto by však čakal dovtedy, keď tá pravá hororová atmosféra sa dá lepšie vychutnať v tmavom kine? A večerná predpremiéra má extra čaro. (Ak vám sused neobsype kolená pukancami.) Tak sa na ňu vyberiete s prostou nádejou fanúšika hororov, že sa budete šialene, adrenalínovo, ale v zásade neškodne báť.

záhada pohoria Tribeč

Námet filmu je sľubný: urbánna legenda, že v pohorí Tribeč sa v zimnom období záhadne strácajú ľudia. Niektorí sa po čase nájdu, ale psychicky aj fyzicky zmrzačení. Iní sa nenájdu nikdy. Nie je to chabý hoax, ale minimálne sčasti historická pravda. Základom tejto teórie sú skutočné udalosti, najmä prípad istého Waltera Fischera z Baťovian (dnešného Partizánskeho), zamestnanca Baťových závodov, ktorý sa v roku 1939 vybral na vychádzku v Tribeči. Smeroval na Čierny hrad, ale už sa domov nevrátil. Pátrala po ňom polícia, ktorú zalarmovala jeho manželka, ale žiaľ, úplne bezvýsledne. O tri mesiace sa Fischer našiel kdesi pri Zlatých Moravciach a bol v strašnom stave. Mal na celom tele popáleniny a rany neznámeho pôvodu, úplne stratil pamäť aj zdravý rozum. Už sa nikdy nespamätal, trpel záchvatmi a bludmi a dožil svoj život v ústave pre duševne chorých v Žiline. Okrem Fischera figurujú v policajných análoch aj iné mená nezvestných, ktoré spája lokalita pohoria Tribeč. Niektoré prípady sú dokonca ešte z konca minulého a začiatku tohto storočia, takže sú pomerne dobre zdokumentované. A túto legendu sa rozhodne preskúmať hlavná postava filmu Trhlina: momentálne nezamestnaný, ale ambiciózny bloger Igor, ktorého hrá Matej Marušin.

Aj mená tvorcov navnadia. Režisér Peter Bebjak má na svojom konte napríklad úspešný krimitriler Čiara, ktorý vzbudil pozornosť divákov aj kritikov tak, ako sa to už dávno žiadnemu slovenskému filmu nepodarilo. A scenárista Trhliny Tomáš Bombík bol – spolu s Petrom Bebjakom – podpísaný pod trojdielnym seriálom Spravedlnost, ktorá v roku 2017 získala Českého leva v kategórii Najlepší televízny film alebo miniséria. Keď sa ľudia s takýmto potenciálom pustia realizovať film na námet takého atraktívneho a zároveň kvalitného románu, akým je Karikova Trhlina, divák sa podvedome pripravuje na veľký zážitok. Niekedy to znamená, že realita sa potom môže očakávaniam trochu spreneveriť. Ale poďme po poriadku.

keď neuveríte, nebudete sa báť

Ešte keď som Trhlinu prečítala v jej pôvodnej knižnej podobe, nadchlo ma, ako bravúrne Jozef Karika zvláda ten teoreticky prostý, ale v praxi strašne ťažko uskutočniteľný recept na dobrý horor: v správnom pomere skombinovať realistické postupy s prvkami mysteriózneho žánru. Ide v zásade o to, že začať treba realisticky. Predstaviť uveriteľné postavy v uveriteľných situáciách. Uviesť na scénu základný konflikt, ktorý však nie je vôbec mysteriózny, ale taký, aký sa môže pritrafiť hocikedy hocikomu. Môže ním byť akákoľvek ťažká životná situácia zo širokého repertoáru ľudského osudu. Napríklad hlavná postava prežíva vzťahové problémy, rieši si finančnú situáciu, vyrovnáva sa s minulosťou... čo len chcete. To že je základ hororu? – zasmeje sa niekto. Nie strašidelné rekvizity, mátohy, brutálne flashbacky? Nuž, len keď uveríte v postavu a v jej aktuálnu situáciu, v jej osobné dilemy, dokážete uveriť čomukoľvek, čo sa s touto postavou neskôr stane. Aj mysterióznym, nadprirodzeným udalostiam. Aspoň na ten čas, kým hltáte knihu (či film). Také je to prosté: bez realizmu niet hororu, bez realizmu každá fantastická scéna buď nechá konzumenta chladným, alebo ho – v tom horšom prípade – odpudí. V najhoršom rozosmeje – ale aj o tom neskôr.