Takmer banálny život Jane A.

počas života zažila Jane Austen len trošku slávy a uznania, a to na sklonku svojho štyridsaťdvaročného života. Záujem o jej osobu prichádzal postupne, až keď už povymierali jej bratia, matka, sestra, netere a synovci, ktorí strážili starostlivo vyretušovaný obraz domáckej a dobráckej tety Jane. A pripomeňme hneď na začiatku dôležitý fakt, že hoci jej knihy môžu na prvý pohľad pripomínať červenú knižnicu, je to jedna z najvýznamnejších anglických spisovateliek – rád ju čítal Winston Churchill a Paul Johnson ju zaradil do knihy Tvorcovia popri menách ako Shakespeare, Hugo, Bach, Twain či Picasso. No aj tak, Jane  milujú najmä ženské čitateľky, ako aj literárne historičky či vedkyne. Akoby každá generácia žien potrebovala sama preskúmať jej dielo i život. Prizrieť sa lepšie na fungovanie Jane Austenovej sa rozhodla aj britská historička, spisovateľka a kurátorka Lucy Worsley (rok narodenia 1973). Jej knihu Jane Austen doma však vydalo vydavateľstvo Slovart až po tom, čo prinieslo všetky diela Jane Austenovej vo výbornom preklade Beáty Mihalkovičovej a v podobe krásnej série kníh. Dielo Lucy Worsleyovej akoby celú skupinu uzatváralo. To je úctyhodný vydavateľský počin.

provokatívne otázky

Lucy Worsley nemala ambíciu iba historicky verne opísať Jane Austenovú a jej súkromný život. V Austenovej vidí ženu, ktorá sa napriek obmedzeniam dokázala presadiť ako spisovateľka. Nebola to iba dobrácka nenápadná tetuška, naopak, ukrývalo sa v nej veľa temperamentu, rebélie aj sarkazmu. Worsley si kladie otázky, ktoré patria k súčasnej generácii žien, hoci tie otázky nie sú azda celkom korektné. Napríklad sa pýta, či mala Jane Austen niekedy sex s mužom a odpovedá si, že takmer isto nie. Alebo: Mala niekedy lesbický sex? A odpovedá, že „v tejto veci by už stávky neboli také vysoké“. Nuž, aj toto dnes patrí do literárnej histórie.