Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Kniha, ktorú si zapamätáte

.juraj Mojžiš .kultúra .knižnica

Jana Geržová je pozoruhodná historička umenia, ktorá má za sebou rovnako pozoruhodnú publikačnú, organizačnú a kurátorskú činnosť. A práve o tej je aj jej najnovšia kniha.

 päťročná spolupráca trnavskej Galérie Jána Koniarka s Janou Geržovou patrila koncom 90. rokov 20. storočia k podstatným i podnetným činom na takzvanej slovenskej výtvarnej scéne. A nedávno vydaná monografia Pamäť miesta „mapuje výstavné aktivity v Synagóge – Centre súčasného umenia v rokoch 1995 až 2000“.

nezvyčajné skúmanie pamäťových obsahov

Posledných päť rokov minulého storočia bolo vhodnou a aj kvalitne využitou príležitosťou na zosumírovanie stôp a znakov pre pomyselný archív funkčnej pamäti. Veľké vydavateľstvá na celom svete spracúvali objemné prehľadové publikácie umenia 20. storočia podľa jednotlivých médií, rešpektovaní filozofi, historici kultúry a teoretici vydávali monografické práce o pamäťových obsahoch a kultúrna psychológia žala jeden úspech za druhým. Zvodné myšlienky Jeana-Françoisa Lyotarda, Rolanda Barthesa, Jacquesa Derridu, Michela Foucaulta, Gillesa Deleuza a najmä Umberta Eca otvorili pre dejiny kultúry široké pole skúmania, tak či onak inovovaného „freudistickou“ analytickou praxou, a pomohli skvalitniť metódy a techniky (vy)budovania „pamäťových úložní“ (čo bol termín kultúrnej antropologičky Aleidy Assmannovej).

Pre istú časť žičlivých kolegýň a kolegov to dodnes musí byť na zlosť, že aj na Slovensku sa našiel čas a priestor udržať so svetom „trendový“ krok a obstáť v tom so cťou. Nazdávam sa, že práve o tom je už argumentácia úvodnej štúdie Jany Geržovej, v ktorej ozrejmuje spoločenský kontext vzniku jedného typu netradičných výstavných priestorov. „Koncepcia Synagógy – Centra súčasného umenia kryštalizovala v spoločenskej atmosfére vyrovnávania sa s tragédiou holokaustu. Téma, ktorú predchádzajúci režim tabuizoval, sa po roku 1990 opäť vracala do spoločenského diskurzu. (…) Diela prezentované na pôde Synagógy – Centra súčasného umenia v rozpätí rokov 1995 – 2000 boli vytvorené špeciálne pre daný priestor ako miestne špecifické umenie.“ A presne o tomto zvláštnom druhu symbiózy „miestneho špecifického umenia“ a špecifického výstavného priestoru rozpráva kniha Pamäť miesta.

 

BEZ VÁS SA NEPOHNEME

Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite