nie sú to ani dva roky, čo Ruben Östlund filmom Štvorec potešil milovníkov umenia, aj tých, ktorých baví nazerať cez plece na fungovanie kultúrnych inštitúcií. Žijú v nich ľudia trochu odstrihnutí od reálu, ale inak ľudia ako iní. A preto síce odsudzujú, ale nechcú byť odsudzovaní. Snímke nechýbalo nič. Mala tému, hrdinu aj istú nedopovedanosť a skvelý vizuál. A získala Zlatú palmu v Cannes. Prináša jej divadelná adaptácia niečo navyše, niečo iné? Pointa prichádza na začiatku. Neprináša.
štvorec divadlo je „len“ Štvorcom filmom
Keď Marián Amsler inscenoval kultovú snímku Fanny a Alexander, prišiel s výraznou interpretáciou, ktorá sa s Bergmannovým filmom letmo pretínala. Bol to však predsa len filmový deduško a inak Amslerov copyright. Tentoraz to celkom nevyšlo. Štvorec v SND je pripravený v divadelných podmienkach, v súčasnom multimediálnom (a veľmi príťažlivom) divadelnom jazyku, je zrejme najmodernejšou inscenáciou prebiehajúcej sezóny. Ale platí, že A sa rovná B, B sa rovná, C a C sa rovná D. Štvorec divadlo je témou, myšlienkami aj posolstvom „len“ Štvorcom filmom.
Amsler s dramaturgičkou Darinou Abrahámovou vychádzali z pôvodného scenára, ktorý je zrejme menej skratkovitý a možno obsahuje viac dialógov. V samotnom výsledku to necítiť. Je to ako sa dívať sa na nezostrihanú verziu filmu odhaľujúcu pointy, o ktoré film (zrejme) nestál. Inscenácia Štvorec nie je žiadna divadelná „konverzačka“, ale koláž obrazov zo života hviezdneho kurátora Fabricea (Alexander Bárta) a jeho galérie. Štyridsiatnik stihol kariéru, deti, rozvod aj luxusné auto a teraz sa začína potácať v medzipriestore. Snaží sa o skutočné umelecké gesto uprostred snobizmom nasiaknutej inštitúcie. Tá sa oháňa veľkými hodnotami, no jej výkonná sila ich až tak nerešpektuje. A pre jej riaditeľku (Jana Oľhová) sú najdôležitejšie tri veci. Dekórum, politická korektnosť a sponzori. Pripravovaná inštalácia s názvom Štvorec je len odrazom tejto „korektnosti“. Bielo vyznačený kvadrát umiestnený kdekoľvek vo verejnom priestore má byť malá utópia – miesto dôvery a starostlivosti, ľudskosti. Malý únik od súčasného odcudzenia, späť k prastarým hodnotám. Naivné umenie demonštrujúce realitu, po ktorej všetci, aspoň oficiálne, veľmi túžime.
BEZ VÁS SA NEPOHNEME
Pridajte sa do komunity predplatiteľov, ktorí pohnú Slovenskom a prečítajte si odomknutú verziu tohto článku.