Najväčší problém sú papuče

animovaný seriál Chochmesovci, ktorý vysiela od Vianoc RTVS, by nás mal naučiť etikete. Máte pocit, že ľudia dnes nemajú dosť chochmesu? 

Ten pocit máme všetci. Chodím po škole, po akademickej pôde a stále si vravím, že časť nazvaná Pozdravy by sa mala púšťať na projektore pred každým filmom. 

pedagógom VŠMU? 

Nie, niektorým žiakom. Ľudia sa už prestali zdraviť aj tam, kde by sa mali, považujú to za nepotrebné. Niektoré pravidlá slušného správania sa zase skreslili, opotrebovali, stratil sa ich zmysel. Zľudoveli. Denným užívaním sa dostali až do nepoužívateľného stavu. Z takého obyčajného pobozkania ruky vznikol veľký cmukot, musí ho byť počuť a ruka musí byť vlhká. Aj my, čo sme seriál robili, sme sa pri tom veľa naučili. Pri mnohých som sa konečne dozvedel, prečo vlastne existujú. 

napríklad? 

Povedzme taký vstup do podniku so ženou. Prečo vchádza prvý muž? Lebo je to tradícia z doby, keď žene niečo hrozilo vnútri, muž musel obhliadnuť priestor. Ale to v súčasnosti nehrozí. Beriem ženy ako rovnocenné bytosti, ba čo viac, poznám mnohé, ktoré by celú krčmu svojou energiou zvládli, nemusia púšťať útleho muža pred seba. (Smiech.) Trochu mi v etikete prekáža tento gender faktor a riešil som aj ja, nakoľko je táto stará škola hierarchizácie spoločnosti okej. 

ak by sme tú starú hierarchizáciu zrušili, tak rozbijeme množstvo nadväzujúcich pravidiel. Ale ono sa to už deje, sú ženy, ktoré sa ohradia, že im niekto dá prednosť vo dverách, alebo podrží galantne kabát.

Je to individuálne, do akej miery môžeme brať etiketu ako istú galantnosť, nakoľko to budeme brať ako striktné pravidlo. Žena vždy môže povedať ďakujem, ja si to vezmem sama. Skôr ide o to, aby to aj ona povedala slušným spôsobom. 

riešite aj takéto sporné veci v Chochmesovcoch? 

Zatiaľ na to nebolo miesto. Zamerali sme sa na základné pravidlá a rozdelili si ich do piatich oblastí: podujatia, základné správanie, zoznamovanie sa a pozdravy, správanie sa na verejnosti, jedlo a stolovanie. 

každý diel je doslova nabitý informáciami, ktoré sa podávajú v dosť  rýchlom slede. Dokáže to všetko vstrebať aj niekto, kto sa s mnohými pravidlami stretáva prvýkrát? 

V animáku Slovenčina na slovíčko vždy riešia iba jeden problém. Aj my sme si najprv povedali, že skúsime riešiť iba, povedzme, podávanie rúk – a bolo to trošku nudné. Keďže to bolo vymýšľané ako prestávkový film, ktorý pôjde dookola niekoľkokrát za deň, mohli sme si dovoliť naplniť to množstvom informácií, lebo divák si to pozrie viackrát a vždy niečo pochytí. Teraz sa to síce vysiela len v sobotu večer a v nedeľu je repríza, ale azda to začne v budúcnosti rotovať inak. Navyše, ak sa povedzme niekto chystá na ples, môže si z televízneho archívu na internete pozrieť len tú časť, ktorá sa týka správania na plese. Vtedy už to bude vnímať inak, pozornejšie.