Dvaja českí emigranti

vilém Flusser sa narodil v roku 1920, emigroval v roku 1939 (všetci ostatní z jeho rodiny zahynuli v koncentračných táboroch) a získal brazílske štátne občianstvo. Kniha Postdějiny vyšla v nemčine v roku 1991, rok pred jeho smrťou. Patrik Ouředník sa narodil v roku 1957, emigroval v roku 1984, žije vo Francúzsku. Kniha Konec světa se prý nekonal vyšla vo francúzštine v roku 2017.

Flusserova kniha je filozofickým pojednaním, Ouředníkova kniha je ťažko zaraditeľná. Ide o príbeh vyrozprávaný v mimoriadne krátkych kapitolách, z ktorých mnohé nemajú s príbehom – prinajmenšom na prvý pohľad – nič spoločné. Na obálke Flusserovej knihy je citát z textu, ktorý sa začína takto: „Svět, který nás obklopuje, zhloupl tak, jak pravděpodobně dosud nikdy. Obklopují nás hlouposti – plastická plnící péra, elektrické zubní kartáčky, ilustrované časopisy, reklama v televizi.“ Na obálke Ouředníkovej knihy sú citáty z recenzií, čiže v podstate reklama na knihu.

Kľúčová otázka Flusserovej knihy je formulovaná takto: „Proto vede každý pokus o uchopení přítomnosti k otázce: Jak mohlo dojít k Osvětimi?“ Pri Ouředníkovej knihe nie je také ľahké nájsť kľúčovú otázku. Ale jedna, ktorá sa niekoľkokrát opakuje, znie takto: „Zdalipak jste už snídali?“

Ktorá z tých kníh je tá zlá? Kniha so zásadnou otázkou o Osvienčime alebo kniha s banálnou otázkou o raňajkách? Podľa môjho názoru je to tá s otázkou o Osvienčime. Isteže, je to len subjektívny názor, ale odvažujem sa tvrdiť ešte viac: Flusserova kniha je presvedčivým dôkazom toho, že šlendriánsky rozmýšľať a bezuzdne tliachať sa dá o čomkoľvek. Aj o Osvienčime.

postdějiny

Hneď na začiatku svojej knihy vyslovuje Flusser pomerne odvážnu tézu: „Jedná se o takový rezultát, který, třebaže zcela nepravdepodobně, nutně vzešel ze západní kultury. Osvětim není jen produktem okcidentální ideologie, vědy a techniky. Osvětim je zakotvena přímo v základech Západu, v židovsko-křesťanských predstavách a hodnotách.“

Nebyť jedného detailu, bola by to značne znepokojivá téza. Tým detailom je slovné spojenie „celkom nepravdepodobne, ale nutne”. Táto kravina pozorného čitateľa hneď upokojí, pretože jasne naznačuje, že autor buď nerozumie pojmom, ktoré používa (v tomto prípade pojmu pravdepodobnosti), alebo mu nevadí evidentný spor v kľúčovom tvrdení celej knihy.